*OLD* Countryhumans Oneshots

'Ty môj malý červený úchyl'

School AU
Tretia RíšaxZSSR (Third Union)

(Z P. Sovietskeho zväzu)

Vzala som si knihy a prišla k lavici. Sadla som si na stoličku. Pretočila som očami. 'Dúfam, že si ku mne nesadne.' povedala som si v hlave. Ale aj tak všetky lavice sa rýchlo zaplnili a iba pri mne bolo voľné. A samozrejme, že keď Nacistické Nemecko prišiel, tak si sadol ku mne. Podľa mňa to bol úchyl. Raz som ho nachytala ako sa jednej pozeral po sukňu. Náhodou ti bola Československo a tá ho zbila, a potom jej starší brat mu naložil tiež. Chcela by som mať takého súrodenca ako ona. Ale mala som iba nevlastného brata Fínsko, ktorý ani so mnou a otcom nebýval.
Ako som sedela v lavici tak otovril ústa. "Zabudni na rozhovor." povedala som. "To že si my povedala, aby som zabudol na rozhovor sa dá považovať za časť rozhovoru." ozval sa.
"Kľudne. Aj tak si pre mňa iba malý." povedala som. Občas bolo náročné byť vyššia ako všetci chlapci. Ale malo to aj svoje výhody. Mohla som im ľahko zraziť hrebienok. To sa stalo aj teraz. Hneď ako som mu to povedala, stíchol. Do triedy vošla učiteľka a začala vyučovanie.

¤°Neskôr°¤

Sedela som a jedla desiatu. Zase chlieb s rybacou pomazánkou. Mne to síce chutilo, ale po dvoch týždňoch kedy som mala na desiatu iba chlieb s rybacou pomazánkou sa to stalo otravné. Tak som proste prežúvala. Reich pri mne sa zase ozval. "Nechceš jablko?" opýtal sa ma. Vzala som si ho, poďakovala sa a začala ho jesť. Bolo dobré. Usmial sa. Jeho úsmev síce príjemný bol, ale príjemne nevyzeral. Mal veľmi ostré zuby. "Snáď ťa môj úsmev neruší." povedal mi. Ale vedela som, že my pozerá na dekolt. Ignorovala som to. Potom sa mi zrazu pozrel do očí. Mal ich jasno červené. A veľmi pekné. Čo som si to pomyslela? Je to iba blbec. A tak som proste prežúvala jablko.

¤°Neskôr°¤

Bola som v školslej knižnici. Otec mal mať návštevu a údajne to malo byť také dôležité, že som do štvrtej nemala byť doma. Až o štvrtej som mohla prísť. Neviem čo sa chystá, ale vojna to asi nebude. Viem ale, že sa v tento deň stretáva s kamarátmi. Tak som si v knižnici robila domáce úlohy.
Začula som ako si niekto pri mne odťahuje stoličku. Bol to zase Nácek. "Ako ti to ide?" opýtal sa ma. "Prišiel si sem, pretože potrebuješ študovať, alebo pretože mi rád pozeráš na dekolt?" opýtala som sa. "Jedno aj druhé." odpovedal. Pretočila som očami. Vrátila som sa k počtom. Jeden príklad mi nechcel vyjsť správne. "Môžem pomôcť?" opýtal sa ma. Nakoniec som položila ceruzka a prikývla som. Vzal ceruzku a skúsil to inak. "Tak. A takto ti to vyjde." povedal. Dopočítala som. Áno, vyšlo mi to. "Spasiba." povedala som a posunula sa k poslednému príkladu. Tem išiel ľavou-zadnou. Chcela som si čítať, lenže okolo prebehol Británia. "Zachráňte ma!" zakričal. Za ním utekal Rakúsko-Uhorsko. "Ja ti dám kradnúť sestre pravítko!" vykríkol naňho. Československo utekala za tými dvoma. "Počkajte! To pravítko bolo jeho!" zakričala. Občas tu robia cirkus. To mi pripomenulo jednu z mojich šťastných spomienok. Bola to spomianka na to, ako som bola s otcom v cirkuse.
Artistka sa šikovne rozhojdala na vysutej hrazde a potom skočila do vzduchu. Jej partner ju zachytil. Obaja mali na sebe oblečenie s vtáčím perím. Potom urobili zložitý trik a potom sa artistka pustila... A spadla dole pričom robila saltá a iné triky. A ankoniec spadla do siete.
Ako som povedala, patrila k mojim najšťatnejším. Môj otec totiž so mnou veľmi nechodil na spoločenské podujatia. "Nepôjdeme niekam von?" opýtal sa ma Reich. "Tal dobre. Charašó." odpovedala som a išla si požičať knihu.

¤°Neskôr°¤

Sedeli sme na lavičke. Okolo bolo počuť bežný ruch mesta. Pozerali sme sa jeden druhému do očí. "Prečo to robíme?" opýtal sa ma Reich. Ja som mu odpovedala "Aby si sa mi pozeral do tváre a nie na dekolt. Aj keď nie som dospelá, aj tak ma uráža keď sa mi ľudia nepozerajú do tváre." Nakoniec sme sa rozkecali. O rodine, o škole, spolužiakoch, učiteľch a podobne. "Počuj, ale vieš čo bol asi najväčší trapas? Keď sa Francúzsko omylom vyvracala na matikára." povedal. Ja som prikývla. Bol to ohromný trapas. Asi tak najväčší aký som videla. Až na môjho opitéhl otca bozkávajúceho medvediu kožušinu a prihovárajúceho sa k nej ako ku slečne. Najhoršie bolo, že vtedy u mňa bola Československo. Vzdychla som si pri tej spomienke. "Prečo vzdycháš?" opýtal sa ma. "Ale nič. Iba som si spomenula na jednu vec." odpovedala som. "Aha." povedal mi a potom sme sa išli prejsť.
Prechádzka bola sranda. Potom som sa pozrela na kostolné hodiny. Boli presne štyri. "Tak ja už pôjdem domov." vyhlásila som. Zakývali sme si na rozlúčku a ja som odišla domov.

~^Doma^~

Keď som prišla a pozdravila otca tak som sa vybrala do izby. Vzala som si knihu a sadla za stolík. Otec zaklopal na dvere. "Ďalej." povedala som. Otec vošiel a sadol si blízko mňa. "Ako sa máš, Jahôdka?" opýtal sa ma. Jahôdka bola moja prezývka od dectva, kvôli tomu, že moja vlajka je celá červená, iba so žltým kosákom a kladivom. Ale ten som mala takmer stále zakrytý vlasmi. Postrapatil mi ich. "Dobre pappa. A ty?" odpovedala som. Otec si vzdychol. "Trochu ma stresujú vnútroštátne problémy. Nejaké novinky? Našla si si konečne kamaráta alebo kamarátku?"
"Jeden chlapec sa snaží na mň urobiť dojem."
"A darí sa mu?"
"Pravdupovediac, nie veľmi."

¤°Po nejakej dobe°¤

Bol asi tak prostriedok školského roka, a chystala sa oslava dňa svätého Valentína. Všade vešali papierové srdcia a školu zdobili krepovými kvetmi. Pár som ich aj vyrobila. Okolo mňa prešiel Reich. Pozdravila som ho. Francúzsko vedľa mňa mi hneď zakričala do ucha "Ty sa červenáš!" Ja som jej hneď dala facku.

¤°Večer v deň sv. Valentína°¤

Čakala som pod starým platanom ako som našla na lístočku na skrinke. Bola som nervózna. Spoza kríkov vyšiel Reich. Mal na sebe veľmi slušné oblečenie a niečo mal schované za chrbtom. Prišiel ku mne. "Sovietsky zväz?" povedal mi nesmelo. "Da?" opýtala som sa. Čakala som čo sa stane. Vybral ruku spoza chrbta. V nej držal bonboniéru a spýtal sa ma "Budeš moja priateľka?" Odmlčala som sa a nakoniec som odpovedala...

... "Áno." Pritisla som si ho k sebe a tuho objala. Potom som prestala. "Mein Gott." povedal. "Mal som pocit, že ma na tom tvojom dekolte zabiješ." povedal. Ja som sa zasmiala. "Ty môj malý červený úchyl."

Úf. A je to za mnou. Konečne. Fakt som nevedela, čo som s tým mala robiť.