TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 20. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

,,Liv!"

Tentokrát som sa na zavolanie môjho mena otočila hneď prvýkrát, keďže to nebol povýšenecký hlas Amber ani karhavý mamin, ale chlapčenský, ktorý som zatiaľ počula len dvakrát v živote.

,,Isaac?" zastala som prekvapene, načo do ma niekto vrazil a mne sa z pleca zosunul batoh.

,,Ahoj, Liv."

A to to doteraz bolo ráno ako každé iné:

Ráno som vstala tesne pred budíkom, so zívnutím som prekročila porozhadzované veci po podlahe a ignorujúc moju vyšetrovaciu nástenku, vďaka ktorej som nespala celý víkend, som náhodne zobrala nejaké oblečenie, s ktorým som sa vydala do kúpeľne.

Tam sa už chystala Amber, na sebe mala kokteilové bledoružové šaty, vlasy vypnuté do vysokého komplikovaného účesu a jej líčenie bolo obdivuhodné už z diaľky. Zamrmlala som jej dobré ráno a potom si ju ešte raz prezrela.

,,Nemáte náhodou telesnú?" zívla som si s nadvihnutým obočím, zatiaľ čo som batoh hodila na zem pri vaňu a oblečenie na práčku a šla na záchod.

Amber pre tentokrát mlčala, čo ma prekvapilo, ale po chvíli len dodala niečo v zmysle "to nech ťa netrápi" a "navyše si ten sveter mala na sebe minulý týždeň". Potom ma nechala samu.

Vzdychla som, opláchla si ruky a následne tvár, prezliekla sa, umyla si zuby, ušpinila si od zubnej pasty sveter, takže som sa musela ísť prezliecť, po ceste som narazila na Kaylu ktorá strapatá utekala do kúpeľne lebo znova zaspala a teraz nestíhala, skoro sa potkla o Nancy, prezliekla sa do nejakej košele, znova zišla dole, potom som zívajúc vošla do kuchyne, pomohla mame s raňajkami, pozdravila otca a znova Amber a napokon si sadla a bez nálady začala jesť vajíčka a rajčiny.

,,Kedy nám ide autobus?" vrútila sa Kayla do kuchyne a pristála na stoličke, načo sme ju všetci automaticky pozdravili (okrem Amber) a radšej nekomentovali jej rýchly beh (to už ale Amber spravila).

,,Za dvadsať minút," odvetila som jej a dala si ďalší hryz žemle. ,,Máš čas."

Kayla si vydýchla, naložila si na tanier raňajky a potom sa chytila debaty o nejakej zimnej búrke čo včera riadila v Tennessee. Moje myšlienky však boli sústredené okrem iného aj na školu, načo som si potom spomenula, že píšeme z geometrie.

Takmer sme nestihli autobus, ale našťastie sme dobehli akurát keď prichádzal na stanicu, takže to bolo napokon v pohode. Cestou sestry síce preberali nejakú Valerinu kamarátku Maise Johnsonovú a jej sukňu, ale ani som ich moc nevnímala, keďže som sa snažila naučiť tú geometriu.

Nakoniec sme pred školou vystúpili pár minút pred ôsmou a skôr než sme stihli vyraziť ku škole, autobus nás už tradične zanechal v kúdoloch čierneho dymu.

Ako som povedala, úplne klasické pondelkové ráno.

Teda až na tento malý detail v podobe Isaaca Latneyho, ktorý mi hneď dokázal spríjemniť deň o stoosemdesiat stupňov.

,,Ahoj," pozdravila som ho tiež a nasadila úsmev. Bolo naozaj čudné, ako človek zabudol na písomku z geometrie a prebdetú noc keď stretol svoju vysnívanú lásku. Teda, lásku. Niežeby som bola doňho. Vôbec nie.

,,Ahoj," zopakoval a podišiel bližšie, zatiaľ čo mne srdce jemne poskočilo. Hneď som si však v duchu dala facku. Hormóny, preletelo mi rozumom, za to môžu určite hormóny.

,,N-niežeby som nebola rada že ťa znova vidím, a-ale čo tu robíš?" opýtala som sa napokon s rozpakmi, trocha nervózne si zasunula pramienok vlasov za ucho a ruky strčila do vreciek kabátu, keďže zrána tu bývalo najchladnejšie.

,,Potrebujem pomoc," priznal a jeho úsmev trocha pohasol, z čoho som usúdila, že sa bude jednať o jeho prácu. Takže neprišiel kvôli mne.

,,Aha," zvesila som plecia, ale nasadila úsmev, keďže sa vo mne začala dostavovať realita, že so mnou práve (ne)oficiálne pracovala FBI. ,,Čo sa stalo?"

,,Našla sa ďalšia obeť," vyslovil a mňa hneď opadlo nadšenie.

,,Och, nie," beznádejne som naňho pozrela, snažiac sa si to celé predstaviť. Ďalšie mŕtve dievča, ďalšia vražda.

Napokon som zo seba vydala súhlasný zvuk, čo zobral ako výzvu k pokračovaniu: ,,Samantha Andersonová. Mali sme šťastie, našla sa hneď deň po vražde, v nedeľu. Neviem podrobnosti, pretože len teraz mi volali, ale koroner povedal, že bola mŕtva v sobotu. Takže si mala pravdu - neznámy skracuje svoj vraždiaci interval."

Hodnú chvíľu som mlčala, kým som si všetko prehrala v hlave. ,,Čo budete robiť?" spýtala som sa nakoniec.

Isaac vyzeral, že premýšľal. ,,Dnes chce šéf robiť tlačovku," vzdychol nakoniec. ,,Asi tam zverejní niektoré informácie o vraždách a ich spojitosti."

,,Nikomu však nepoviete o tých tarotových kartách, že nie?" vyhŕkla som rýchlo a pri jeho pohľade som sa začervenala.

,,Nie, neboj," uistil ma a unavene sa usmial. ,,Ale asi zverejníme, že je to sériový vrah."

Sériový vrah, zopakovala som v mysli ako ozvena. Bolo zvláštne počuť to naživo, nie len v dohadoch mojej mysli.

Ticho sa predlžovalo. ,,Ehm, čo teda vieš o tejto vražde?" pomaly som sa opýtala.

,,Uh," zamyslel sa, ,,tarotová karta bola Veža. Niečo som si o tom zistil a znamená to niečo ako rozpad."

,,Volá o pomoc," zamrmlala som automaticky.

,,Čože?" prekvapene nadvihol obočie Isaac, načo som zdvihla hlavu a znova sa začervenala.

,,Ehm," vyjachtala som, ,,nuž, Veža znamená, že sa niečo rúca, v jednej z mnohých teórií."

Na chvíľu som sa odmlčala, než som opatrne vysvetlila: ,,Musíte prísť na to, akú spojitosť majú karty s vrahom a potom to vidieť jeho očami. Veža znamená, že vrah nevie, čo ma očakávať. Že reaguje na veci, ktoré sú, i keď s nimi nie je vždy spokojný."

Čím viac som sa zamýšľala nad detailmi, tým viac sa mi myšlienky v hlave spájali do seba. ,,Tarot má preňho svojský význam. Pomocou neho sa dokáže vyjadrovať, možno to nejako súvisí s jeho životom. Prečo inak by za sebou zanechával tie karty?"

Isaac prikývol, akoby aj jeho niečo napadlo. ,,Máš pravdu. Pokúsim sa hľadať tam. Možno naňho malo vplyv niečo v detstve."

Obaja sme prikývli, pričom sa nám stretli pohľady.

,,Vďaka, Liv, si geniálna," povedal napokon, načo som očervenala už po tretí krát v priebehu desiatich minút a potom si prehrabol hnedé vlasy.

Prikývla som na znak "je to v pohode" a chystala sa spýtať ešte niečo, no vyrušil ma tlmený zvuk zvončeka vychádzajúci zo školy.

Trocha som sa mykla, dávno som totiž zabudla na to, že som pred školou jediná a že mi práve začalo vyučovanie.

Aj Isaac prišiel k rovnakému záveru, lebo sa na mňa ešte raz ospravedlňujúco usmial a potom sa pomaly rozlúčil. ,,Ešte raz vďaka. Sľubujem, že ak niečo zistím, zavolám ti."

,,Ďakujem," zakývala som mu, vymenili sme si posledné pohľady a potom sme sa každý vybrali svojou cestou.

Moja konkrétne viedla na hodinu geometrie.

~

Tak sme vám hádam trocha spríjemnili týždeň novou kapitolou, i keď bola trocha pochmúrnejšia, keďže sme sa dozvedeli, že sa našlo ďalšie telo dievčaťa... každopádne, aspoň tu zasa vystupoval Isaac :D