TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 26. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Môj plán bol jednoduchý.

Čo najtichšie som mala otvoriť dvere, vkĺznuť do domu a vykradnúť sa do izby, potom zísť dolu a tváriť sa, že som doma už poriadne dlho.

Ale všetko to stroskotalo hneď na začiatku, keď som sa potkla o spadnutú topánku a s hlasným "au, sakra!" som si nakopla malíček o skrinku.

So skrivenou tvárou od bolesti som sa vtackala do obývačky a keď som zdvihla hlavu, nado mnou stáli moje dve sestry a nahnevane ma prepaľovali očami.

,,A-ahoj," vyjachtala som a nervózne sa zasmiala, v duchu si nadávajúc a pohľadom rýchlo hľadajúc pomoc. 

Otec sa na mňa krátko pozrel z gauča, potom sa opäť venujúc programu v televízii a mama v jedálni dávala taniere na stôl a potichu si spievala pesničku, čo hrali v rádiu.

Takže som bola som vydaná napospas len im dvom. 

No super.

,,Kde si dopekla bola?" začala ostro Kayla so založenými rukami.

,,Volala som ti na mobil snáď milión krát! Nemohla si aspoň napísať? Dať o sebe vedieť? Čakala som na teba celú večnosť, takmer zmeškala autobus a zmrzla! Vieš si vôbec predstaviť, čo som si vytrpela?!"

Prehltla som, snažiac sa tváriť previnilo a nie otrávene. 

Dobre, bola som rada, že sa o mňa báli, ale museli tu predvádzať takéto výstupy? Cítila som sa ako nejaké malé dieťa vo filme, ktoré hrešili rodičia. 

,,Vy to predsa robíte stále," zamračila som sa na ňu. ,,A navyše, ako vidíš, som celá, takže si tieto prednášky nechaj pre niekoho iného." 

,,Liv," zapojila sa Amber zarazene, načo som mala chuť prevrátiť očami, ,,chceme len, aby si si uvedomila, ako sme sa cítili. Zmizla si hneď po škole, nikomu z nás nedala vedieť a navyše prišla dosť neskoro domov."

,,Dala som predsa vedieť mame!"

,,Klamala si mame," opravila ma Kayla zamračene. ,,Čo je tiež ďalšia vec, ktorá sa nám nepáči. Dobre, rešpektujeme tvoje súkromie, ale to neznamená, že si môžeš vymýšľať kde si."

,,Fajn," odvrkla som. ,,Viem, že som klamala, ale mrzí ma to. Už to neurobím, dobre?"

,,To ti odporúčam," prepálila ma pohľadom Kayla, ale cítila som, ako z nej hnev postupne opadáva, čo bolo dobré znamenie. ,,I keď viem, že to asi vravím zbytočne, že?"

Sklopila som pohľad, čím som to priznala a hypnotizovala drevenú podlahu a ich topánky.

Kayla vydýchla a keď som na ňu pozrela, pretierala si unavene oči. 

Zahryzla som si do pery a zostala radšej ticho, i keď ma popravde dosť prekvapilo, že to smerovalo ku koncu tak rýchlo.

Asi boli naozaj len vystrašené.

Chvíľu na mňa bez slova hľadeli, ticho prerušovali len tlmené  hlasy a zvuky z televízie a rádia.

,,Aspoň keby nebola tma," podotkla Amber nakoniec a pokrútila hlavou.

Bolo vidieť, že ani ju už to nebavilo, načo som si duchu vydýchla. Dobre, priznávala som, že som to možno trocha pokašľala, ale aj ony z toho nemuseli robiť takú drámu.

,,Takto to bolo celé... vážnejšie. Najmä keď vieš, čo sa tu deje," zamumlala potichu a zatvárila sa chúlostivo.

Pozrela som na ňu.

,,Prepáčte," zopakovala som a bola rada, že nechcú nakoniec vedieť, kde som bola. Lebo keby vedeli že na mieste činu, a ešte aj s Isaacom, asi by to teraz tak ľahko k vode nepustili.

,,Okej," striasla sa napokon Amber, ,,tak to nechajme už tak a poďme radšej jesť, dobre?" 

S Kaylou sme súhlasili a jemne si vymenili neisté úsmevy, pohnúc sa do kuchyne, v ktorej to rozvoniavalo.

,,Aj tak neznášam tieto hádky," zašomrala Kayla a pozrela na mňa. ,,Ale naozaj si nás vystrašila. Ako povedala Amber - vieš, čo sa teraz deje."

Bez slova som prikývla a klesla na stoličku, rada, že to nakoniec nechali tak. 

Rodičia sa po chvíli pridali tiež, spoločne sme si sadli a večerali, zabudnúc na napätie predtým a príjemne konverzujúc.

Bavili sme sa o škole, práci, filmoch, počasí a plánoch a po chvíli som úplne zabudla na situáciu okolo a len si užívala prítomnosť mojej rodiny.

Škoda, že som nevedela, že ani nie o týždeň bude jeden člen chýbať.

~

Toto bola trocha kratšia, len tak vsunutá kapitolka na pokračovanie deja, ale aj tak dúfame, že sa páčila :))