TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 13. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Od nášho rozhovoru alias porady v Amberinej izbe sa akoby začalo ticho pred búrkou.

Prešlo pár dní, v meste sa začalo všetko pomaly upokojovať a vracať do starých koľají a my sme sa mohli naplno venovať zaradeniu sa do radov Red Hoodu, keďže prípad vraždy Clarissy Woodovej uzavreli ako "nešťastnú náhodu".

Všetko vyzeralo nádejne normálne - našim rodičom sa darilo v novej práci, Kayla sa neustále (a neúnavne) starala o Nancy, Amber sa naďalej obliekala naj(ne)normálnejšie z celej školy a balila Adama a všetci sme sa pomaly tešili na zimu (i keď mala byť najmrazivejšia za posledných 200 rokov).

Čo sa týkalo mňa, bola som trocha sklamaná, že sa prípad uzavrel tak rýchlo a hlavne tak detinsky. Podrobnosti som nevedela, ale podľa toho, čo som sa dozvedela, prípad naozaj uzavreli na spôsob nešťastnej náhody a policajti sa zbalili tak rýchlo, ako aj prišli.

Počula som však aj to, že Clarissinu matku, pani Woodovú, odviezli do nejakého zariadenia a jej sestra sa presťahovala ku strýkovi.

(Popravde, bolo mi ich dosť ľúto, nakoľko som sa dozvedela, že ich otec odišiel keď bola Clarissa malá a jej matka kvôli zdravotným problémom nemohla pracovať.)

,,Slečna Carterová."

Strhla som sa a upriamila svoj pohľad na učiteľa pred tabuľou.

,,Ehm, áno?" narovnala som sa a pritom sa snažila nevšímať si pohľady spolužiakov.

Učiteľ si vzdychol. ,,Slečna, vo vašom vlastnom záujme, ste tu nová a mali by ste dávať pozor, aby ste stihli dobrať učivá."

,,Áno, iste, prepáčte," sklopila som pohľad na učebnicu dejepisu a previnilo si zahryzla do pery.

,,V tom prípade, nám môžete ísť načrtnúť a vypracovať túto časovú os," vyvolal ma a ja som bola nútená sa postaviť z môjho miesta vzadu, prísť dopredu a zobrať si od neho kriedu.

Ach, neznášam dejepis. Prečo sa nemôžeme miesto toho učiť psychológiu alebo spôsoby vraždy?

,,Ehm," vydala som zo seba a otvorila som ústa, aby som začala habkať niečo o novej látke, keď ma (našťastie a po chvíli zároveň skôr na nešťastie) prerušil hlas riaditeľky ozývajúci sa z rozhlasu.

A v skratke oznamujúci šokujúce noviny.

Prepáčte za vyrušenie vyučenia, ale dostali sme správu o nájdení tela Amy Jeffersonovej, mladej študentke našej školy... prajeme úprimnú sústrasť všetkým, ktorý ju poznali, pamätajme si ju ako milé a talentované dievča, ktoré rado pomáhalo a písalo do školského časopisu... je nám to všetkým veľmi ľúto...

Jej hlas a slová sa odrážali od okien a vpíjali sa nám do mozgu.

Takže sa našlo ďalšie dievča, nebola to len jedno rázová záležitosť v podobe vraždy Clarissy Woodovej. Možno... možno tu začal vyčíňať sériový vrah?

,,Panebože," vydal zo seba učiteľ, keď doznela aj smutná pesnička a ja som vycítila šancu vypadnúť od tabule.

Malátne som sa vydala na miesto, avšak nikto si ma nevšímal, všetci boli v šoku.
Nič sa neskončilo. Nič nešlo do normálu.

Všetko sa to len teraz naozaj začalo.

~

Čo dodať, však? I keď to na začiatku vyzeralo nádejne, práve sa to celé (znova) pokazilo :/
(Zároveň sa ospravedlňujeme, že kapitoly z pohľadu Liv nám vychádzajú také krátke, ale sľubujeme, že sa to už rozbehne ;)) Každopádne, pribudla nám druhá obeť, znova to celé zamotala a to znamená, ako správne poznamenala Liv, že len teraz sa to začína... :)