TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 7. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Bolo skoré sobotné ráno, predposledný deň nášho "voľna", ktoré sme dostali vďaka sťahovaniu.
Cez okno mi presvitali slabé slnečné lúče zimného slnka a osvetľovali zrnká prachu poletujúce po mojej izbe.

A keďže bolo jasné, že by sa mi už viac nepodarilo znova zaspať, pomaly som si vybalovala veci a rozmýšľala; o škole, sťahovaní, o tom, kam dopekla pomestím všetky svoje knihy a (hlavne) o tom zmiznutom dievčati.

Toto zmiznutie sa mi nepozdávalo, predsa len, ak bola taká milá, ako ju v noci pán Miles vykresľoval, nemyslím si, že by naschvál zmizla a hlavne bez odkazu. Takže som sa pripravovala na vyšetrenie únosu, možno vraždy.

Uvedomovala som si, že som možno trocha strelená, keď som uvažovala hneď o tých najhorších scenároch, ale bolo to celé akoby nejaké znamenie, že toto miesto bude iné než to, kde sme bývali predtým (a priznajme si, už som to aj tak nemohla nechať tak, keďže vyšetrovanie bolo moje už odjakživa).

Vydýchla som od námahy, keď som zodvihla škatuľu s veľkým množstvom kníh (väčšinou tam boli kriminálky a návody na rozlúsknutie šifier) a presunula ju na zem pod drevené poličky oproti posteli.

Vedľa nej bolo na zemi osem hrubých kníh z exkluzívneho vydania "Tajomstvá kódov" od Rogera Aquera Maloryho s rôznymi kombináciami šifier a hesiel, ktoré mi darovala knihovníčka, keď som jej oznámila, že sa sťahujeme (požičiavala som si ich najviac a asi aj ako jediná z mesta, takže som sa naozaj potešila).

Niežeby moja izba nebola veľká - zaberala takmer polovicu podkrovia - ale pre mňa bohužiaľ nemala dostatok políc na knihy.

Preto som do poličiek oproti postele dala len detektívky a moje najobľúbenejšie knihy a tie ďalšie som porozkladala do kôpok a škatúľ na zem vedľa.

Sama pre seba som sa usmiala a pozrela na veľkú korkovú nástenku. Po chvíli zvažovania, kde ju dám, som zobrala vŕtačku z otcovho kufríka na náradie, ktorý bol neustále po jeho boku (teda až doteraz) a privŕtala ju na pravú stenu od dverí.

Keď som tu mala všetky svoje veci, cítila som sa naozaj ako doma. Preletela som pohľadom izbu a nakoniec sa pustila do vybaľovania môjho šatníka. Moje oblečenie sa väčšinou skladalo z neutrálnych vecí a pár kúskov, ktoré som sama dotvorila.

Obzvlášť obľúbená bola moja čierna rifľová bunda so zicherkami, odznakmi, retiazkami a nažehlovačkami, v ktorej som sa plánovala ukázať aj zajtra v škole. Prvý dojem bol predsa prvý dojem, nie?

A nakoniec, môj šatník bol predsa len niečo zo mňa. (Avšak nemala som také značkové veci ako Amber - v tomto som si s mojou staršou sestrou naozaj nerozumela. Ako aj s Kaylou, keď prišli na reč zvieratá.)

Bolo zvláštne že sme boli sestry a pritom sme boli každá iná.

~

Dnes trocha oddychová časť poskladaná z Liviných myšlienok a záverov, hádam sa v časti o šatníku niektoré dievčatá našli :D