TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 22. Kapitola ~

| 𝐀𝐦𝐛𝐞𝐫 |

,,Viem že chceš byť milý a zdvorilý, čo naozaj si, ale ako som povedala, je úplne v poriadku že k nám na chvíľu ešte zaskočíš," potiahla som ho za rukáv mikiny a kývla smerom ku vchodovým dverám.

,,V poho poď ďalej, aj tak mi Kayla písala, že rodičia nie sú doma." A že má nejaké prekvapenie, takže sa mám ponáhľať. 

To však už nemusel vedieť, preto som sa len sladko usmiala a znova ho nedočkavo potiahla.

Adam vyzeral že rozmýšľal nad možnosťou nie, no po chvíli si povzdychol a pokrčil ramenami, čo som brala ako znamenie súhlasu a doširoka som sa naňho usmiala. 

Nakoniec, zabila som dve muchy jednou ranou - priviedla som si domov pekného chalana a oficiálne ho môžem predstaviť Kayle, aby ma za to potom nebuzerovala každé štyri minúty.

Úsmev mi uľahčene opätoval a potom ma nasledoval dnu. 

Akonáhle sme vstúpili do vyhriatej predsiene a vyzliekli sme si bundy, (trocha som spozornela, keďže tu bol pár topánok, ktorý som nikdy nevidela), ovanula nás vôňa kakaa a do uší sa nám dostal smiech. Livin, Kaylin a... Isaacov?

,,No to snáď nie!" rozhorčene som vybehla z chodby (pričom sa mi v mysli mihla myšlienka Tak toto malo byť to "prekvapenie"?!) a prepálila pohľadom gauč, na ktorom tí nevďačníci sedeli. ,,To nemyslíš vážne, Olivia!"

Periférne som zaregistrovala ako Adam zmätene vošiel za mnou a porozhliadol sa po dome, no mňa momentálne zaujímalo len to, že ich smiech pomaly utíchol a v miestnosti sa rozľahlo previnilé ticho. 

,,Čo tu sakra robíte?" prižmúrenými očami som vybehla na toho (bez okolkov) divného federála a založila si ruky na hrudi. 

Ten mladý poliš vyzeral zaskočene, čo ma v duchu prinútilo ku škodoradostnému úškrnu, pohľadom neisto pristál na Liv, načo som sa na ňu pozrela aj ja, a po chvíli mi došlo, že sa na ňu pozerajú vlastne všetci.

,,No," odkašľala si Liv a vykúzlila nevinný úsmev, ,,rodičia dnes nebudú doma a tak som si..."

,,K veci, Liv," zrušila som ju a nasrdene na ňu zazrela. Nemohla si predsa bez môjho- alebo teda aspoň nejakého dospeláckeho- dovolenia pozývať domov ľudí! Respektíve mužov, ktorých ešte aj sotva poznala. A ktorý pracovali u kravaťákov s búchačkami.

Liv sklonila hlavu a ticho vysvetlila: ,,S Isaacom sme potrebovali prebrať tie vraždy, keďže teraz neoficiálne pracujem v FBI ako zvláštna poradkyňa. Vysvetlil mi - ehm, nám - ich detaily, rôzne teórie a dohady o páchateľov a podobne... A Kayla je tu preto, lebo sem proste prišla a s Isaacom sme sa zhodli, že sa nám hlava naviac hodí, takže sme ju pribrali do tímu." 

Podľa Kaylinho výrazu som usúdila, že vravela viac-menej pravdu, i keď som neverila, že Liv tak v pohode zobrala to, že sa niekto okrem nej montoval do "jej" prípadu. 

,,Bola to vcelku zábava, keďže sme si prešli všetko od začiatku a zariadili sme si tu niečo ako pracovisko, a navyše sme si teraz dali na chvíľu pauzu a rozprávali sa o škole, knihách a filmoch a tak, takže sme sa aj odreagovali," pokrčila plecami a previnilo na mňa pozrela, čo ma donútilo k porazeneckému vzdychu. 

,,Okej, tak si tu teda pokračujte, ale my dve sa ešte porozprávame, jasné? Aj tak teraz nemám čas," prísne som po nej zazrela, no potom sa otočila a unavene sa usmiala na Adama. ,,Pôjdeš hore?"

Adam sa strhol, načo som si všimla že hľadel na Isaaca, a otvoril ústa. Čakala som kladnú odpoveď, ale on namiesto toho povedal len: ,,Ak nevadí, tiež by som sa rád pridal. Ak teda smiem. Nie som síce taký profík ako vy, ale tie prípady treba vyriešiť, takže s radosťou pomôžem."

A k tomu dodal svoj milý úsmev.

V izbe sa rozhostilo prekvapené ticho, ktoré svedčilo o mojej úplnej prehre a ja som neveriacky vytreštila oči na Adama. Prečo ma v tom nechal samu? O čo mu šlo?

Adam však nevyzeral žeby mal v úmysle niečo iné než naozaj pomôcť, pokojne sledoval situáciu pred sebou a vyzeral úplne pohodovo.

,,No, čím viacej ľudí, tým viac nápadov," ozval sa s príkrym úsmevom Isaac a potom opatrne pozrel na Liv. ,,Teda ak hlavná detektívka súhlasí tiež."

Liv si teatrálne povzdychla, keďže to očividne nešlo úplne podľa jej predstáv, ale o chvíľu sa tiež usmiala a mávla rukou. ,,Ale isteže. Ideš aj ty, Amber?" oslovila ma napokon, a ja som s váhavým zamyslením pozrela na Adama. 

Na jednej strane ma hnevalo, že by som nakoniec z tohto celého vyšla ako pokrytec, ale keď som si to tak zobrala, bez Adama som nemala moc čo robiť a byť zatvorená v izbe zatiaľ čo by sa tu bavili mi prišlo ešte trápnejšie. 

A tak som len naoko otrávene prevrátila očami a so zadržiavaným úškrnom nakoniec pristala. Spolu s Adamom sme si k nim potom prisadli a natiahli po zložky, ktoré nám podala Kayla, keď ma niečo napadlo.

,,Ale mám podmienku," povedala som prv, než som sa pustila do čítania a počkala si, kým sa na mňa všetci pozreli, ,,tiež chcem kakao."

~

Taak, všetky naše viac-menej hlavné postavy sa nám stretli a začali spolupracovať na prípadoch a odhalení vraha, ktoré sa však ešte veľa krát zauzlí :)) aké z toho máte pocity?