TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 3. Kapitola ~

| 𝐀𝐦𝐛𝐞𝐫 |

Prečo to vôbec chytajú? Ktovie, kedy sa to naposledy umývalo? preletelo mi hlavou, keď som videla, ako to vychudnuté zašpinené mača všetci hladkajú.

Pokrútila som nesúhlasne hlavou, keď som zachytila Kaylin pohľad a vystrúhala znechutenú grimasu. Potom som sa jej otočila chrbtom a vyšla po niekoľkých schodoch na terasu.

Prekĺzla som dverami a vôbec nie víťazoslávne vstúpila do nášho nového domu. Ako inak, s ofučanou tvárou.

Celé som si to predstavovala trocha inak. Teda dosť inak, ak som mala byť presnejšia. Doriti, veď tu nemusí byť ani signál!

Mala som chuť nasadnúť naspäť do auta a odviezť sa niekam ďaleko. Napríklad do Paríža, ak sa tam dá dostať autom. Alebo do New Yorku či Los Angeles. A potom by som tam šla na veľké nákupy a utratila všetky moje ušetrené peniaze na výšku...

Z myšlienok ma vytrhlo ďalšie Livino buchnutie do ramena, keď okolo mňa preletela rýchlejšie ako tornádo.

,,Nevieš dávať pozor?" zavrčala som na ňu.

,,Nie," zavolala cez rameno a utekala hore schodmi s krabicami, kde mala tie svoje staré krámy.

Prepálila som jej pohľadom chrbát, odfúkla si pramene z očí a otrávene si to tu poobzerala.
Aj keď nerada, musela som uznať, že to tu bolo celkom útulné (i keď nie v štýle, ktorý by som preferovala).

Vystrčila som hlavu z menšej chodby kde na oboch stranách boli poličky na topánky a nad nimi vešiaky a potom som preletela očami obývačku.

Veľký tmavý gauč stál oproti telke na drevenej skrinke pri stene a pred ním bol menší stolík s ovládačom na ňu. Naľavo boli nejaké biele dvere a oproti mne schodisko, na ktorom Liv pred chvíľou zmizla.

Opatrne som k nemu vykročila, snažiac sa nevšímať si vŕzgajúcu podlahu. Mamu som zbadala v tých otvorených dverách kde bola kuchyňa, všetky škatule s riadom sa snažila vyložiť do horných skriniek nad linkou.

Prešla som ďalej a pozrela sa cez veľké balkónové okná zaberajúce celú jednu stranu domu do lesa. Ten výhľad na tmavý les bol dosť strašidelný.

Napravo odo mňa sa vchádzalo do chodby, kde som zbadala zatvorené dvere, za ktorými sa mohli nachádzať spálňa a kúpeľňa. A možno nejaké iné miestnosti.

Zdvihla som nohu a postavila sa na prvý schod. Zavŕzgal. Prevrátila som očami a s tichou nadávkou pokračovala ďalej. Schodisko mohlo mať tak dvadsať schodov, dosť strmých. A navyše to tu celé páchlo hnilobou, i keď nábytok a celý dom vyzeral novo.

So znechuteným výrazom som vyšla hore a obzrela si to tu. Ocitla som sa v strede menšej úzkej chodby, ktorá sa tiahla od ľava do prava. Napravo, naľavo a kúsok odo mňa boli dvere. Uškrnula som sa a otvorila ich.

Tá izba mi zvláštnym spôsobom vyrazila dych. Všetko drevené, od podlahy a nábytku až po strop. Veľká drevená skriňa stála napravo, posteľ bola vzadu. Pri nej bol nočný stolík a okno a naľavo boli poličky a pod nimi komody.

Odrazu si za mnou niekto odkašlal. Prudko som sa otočila a pozrela na Liv.
,,Zbláznila si sa?!" vykríkla som na ňu a ruku si dramaticky pritisla na srdce.

,,Už dávno," odvetila neprítomne a hľadela do izby za mnou. Potom sa na mňa pozrela a uškrnula sa. Najradšej by som na to niečo povedala.

,,Čo chceš?" opýtala som sa, lebo som nemala v pláne znášať jej otravný pohľad a automaticky prestúpila z nohy na nohu. Niekedy ma moja malá sestra naozaj desila.

,,Len sa tak... obzerám..." odvetila vyhýbavo. ,,Toto bude tvoja izba?" zisťovala zvedavo.

,,Možno. Ale to ťa nemusí zaujímať. Ty máš izbu kde?" zahovárala som rýchlo.

Miesto odpovede ukázala napravo.
,,Najväčšia izba. S oknom priamom do lesa," rozplývala sa.

,,To je naozaj strašidelné," pokrútila som hlavou. ,,Lebo aj ja mám okno do lesa, ak si si nevšimla."

Otvorila ústa, no potom ich zavrela.
Ešte chvíľu na mňa tak debilne civela, potom sa otočila a odišla do izby. Nezabudla pritom zavrieť dvere, ktoré hlasno buchli.

Nadvihla som obočie a šla si zobrať svoju batožinu. Liv budem riešiť neskôr.

~

Predstavovanie hrdiniek máme úspešne za sebou, ktorá je vám sympatická najviac?
A inak prajeme krásne Vianoce plné darčekov, užite si ich hlavne v zdraví a v kruhu rodiny :)