TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 45. Kapitola ~

| 𝐊𝐚𝐲𝐥𝐚 |

V hlave som mala len jednu myšlienku a to tú, že sa jednoducho blížil koniec.

Nemohla som sa prestať triasť. Bolo to akoby to bola len krátka nočná mora a teraz som sa mala každú chvíľu konečne prebudiť.

Nechcela som dovoliť úľave a nádeji vliať sa mi do tela, ale ani som sa viac nechcela desiť prítomnosťou, čo všetko by sa mohlo obrátiť. 

Proste som len bola. 

,,Nemôže sa to takto skončiť," hlesol Chris pri dverách. Bol zhrbený, vyzeral zdrvene, akoby už v živote nemohol byť nikdy šťastný. Akoby niečo stratil, svoje poslanie, zmysel života.

Vydýchla som. ,,Robíš správnu vec," pošepla som slabým hlasom. Netuším, k čomu to malo byť, možno na povzbudenie. Avšak on sa len smutne usmial, v očiach mal bolesť. 

Otvoril ústa a chcel niečo povedať, avšak prerušil ho ten hlas cez reproduktor, oznamujúci, že má poslednú šancu sa vzdať.

Zavrel ústa, pokrútil hlavou a prerušil náš očný kontakt, keď sa otočil.

Preblesklo mi hlavou, že nielen ja som bola unavená.

Nedýchala som, keď stlačil kľučku starých dverí a otvoril ich dokorán.

Dnu vzápätí preniklo ostré svetlo. Bolo silné, až tak, že som musela privieť oči.

A keď som ich znova otvorila, medzi dverami stála čierna silueta obklopená oslepujúcou bielou žiarou. Potom vízia pominula, on sa pohol vpred a ja som rozmazane uvidela tmavé lesy, autá, červeno-modré svetlá a ľudí.

,,Ste zatknutý!" vykríkol niekto, keď som svoju pozornosť premiestnila na to miesto, ku Chrisovi sa vrhali policajti a nasádzali mu putá.

Naozaj bolo po všetkom...?

Doteraz neviem, čo sa potom presne stalo, keďže som potom len matne vnímala všetkých tých ľudí, čo boli okolo. Rozviazali nás, ako v každom šťastnom konci seriálov a filmov. Liv ošetrili hlavu, Isaaca rýchlo zobrali do nemocnice. 

Niekomu po krátkej obhliadke oznámili, že som v šoku.

Liv sa potom prebrala, obom nám dali deky a niečo teplé na pitie a pomohli nám pri autá. Niekto nám povedal, že nás neskôr prídu vypočuť, no to som už nevnímala, lebo sa k nám rozbehla Amber.

Po lícach nám stekali slzy, keď nás vtiahla do objatia. Bolo to silné a dojímavé a ja som bola stále tak trocha mimo.

Liv bola stále trocha bledá a tak, ale po tom, čo jej dali nejaké tabletky vrátane tých na potlačenie bolesti, bola už okej. 

,,Isaac bude ok," šepkala jej Amber, keď sa Liv spýtala, kde je. ,,Zobrali ho do nemocnice, tam sa oňho postarajú."

Uvedomila som si, koľko som mu toho dlžila. 

,,Neplač, prosím," pocítila som dotyk okolo pliec. ,,Všetko už je v poriadku, fajn?" 

Triasla som sa od zimy a Liv s Amber taktiež. Avšak bolo nám to jedno.

Všetko pre mňa bolo až moc neskutočné, aby mi niečo vadilo.

,,Čo teraz?" zamrmlala som, hlas sa mi zlomil. Amber sa na tvári objavil úsmev, keď pokrčila plecami. Vyzerala vyčerpane.

,,Chris pôjde na súd, asi," opatrne sa ozvala Liv, v tej deke skoro splývala. ,,A potom do väzenia."

Prikývla som a sledovala, ako ho násilne dávajú do auta. V jeho očiach už nebolo nič, len prázdnota.

Amber šla zavolať rodičom.

,,Všetko bude v poriadku," zopakovala som si pre seba. ,,Všetko bude v poriadku."

~

Kto má rád šťastné konce? :)