TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 8. Kapitola ~

| 𝐊𝐚𝐲𝐥𝐚 |

Zaspala som.
Zaspala som do školy.
Zaspala som do školy hneď v prvý deň.

,,Doriti!"

Vyskočila som z postele rýchlosťou blesku (chúďa Nancy skoro zinfarktovala), schmatla prvé oblečenie z čisto upratanej skrine a rozbehla sa dole schodmi do kúpeľne.

Cestou dole som narazila do Amber, ktorá bola už nastrojená. Určite vstávala už o tretej a doteraz mala obsadenú kúpeľňu.

,,Dávaj trocha pozor, spachtoška," vyštekla, keď som okolo nej rýchlo preletela a skoro ju zhodila zo schodov. ,,Tak mi nestoj v ceste," vrátila som jej to a skočila z posledných troch schodov.

Šprintovala som do ľava, kde na konci chodby bola jediná kúpeľňa v celom dome. Za to však bola dosť priestranná, mala vaňu aj sprchu, dve umývadlá, veľké zrkadlo a skrinky s poličkami.

Rýchlo som sa opláchla, umyla si zuby a do desiatich minút sa očesala a nahodila do čiernych riflí, červeného trička a bielo-červených tenisiek.

Potom som sa, stále lapajúc po dychu z môjho ranného výkonu, už pomalšie vydala do kuchyne, kde sa chystali raňajky.

Mama stála pri šporáku a miešala niečo v hrnci, Liv sa prechádzala okolo dreveného stola a rozkladala taniere a Amber s otcom potichu sedeli za stolom.

,,Kto vyhral?" Spýtala sa Liv, akonáhle som vošla. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že tým myslela motocrossové závody, ktorých výsledky som si pozerala predvčerom cez tú príšernú noc.

,,Číslo 77," odvetila som a rozmýšľala som, ako dopekla Liv vie, že som prišla do kuchyne, keď mi bola otočená chrbtom a bola som úplne potichu.

,,Vedela som to," zahlásila Liv s úsmevom, zatiaľ čo ma rodičia pozdravili (,,Dobré ránko, zlatko") a Amber len pretočila očami.

,,Dobré ráno," odzdravila som ostatných a pre Liv dodala: ,,Ale bolo to tesne s 46. Na toho som stavila zasa ja. A navyše, ten je krajší než 77."

Liv sa na mňa s úškrnom pozrela. ,,A ja som myslela, že 46 je teplý."
So zadržiavaným smiechom som pokrútila hlavou a sadla si za stôl.

,,Dievčatá, zabudla som vám povedať že dnes musíme byť s otcom dlhšie v práci kvôli nejakým papierom ohľadom prestupovania, takže keď prídete zo školy, urobte si špagety," povedala mama a položila do stredu stola hrniec s ovsenou kašou.

Zatiaľ čo Amber otrávene prikývla a vytiahla si telefón, my s Liv sme sa na seba pozreli a usmiali sa. Môj úsmev hovoril Po škole ideme na motorky a Livin zasa To si píš, že ideme.

Nabrala som si kašu a začala jesť. ,,Okej, užite si to. Aj tak som dnes chcela kúpiť krmivo pre Nancy," prehodila som a pozrela na mamu.

,,Jasné zlatko, dobrý nápad. Máš dosť peňazí?" opýtala sa mama a usmiala sa.

,,Hej," prikývla som a dala si ďalšiu lyžičku. Bola som rada, že sa mama už nechovala tak previnilo kvôli sťahovaniu a tomu, že to vlastne bolo kvôli ich práci, keďže šéf dal otcovi nejakú ponuku, aby rozbehol firmu tu.

,,Dobre dámy, s mamou už musíme ísť, pred prácou máme ešte prehliadku kancelárií. Pekný prvý deň," usmial sa otec a žmurkol na nás. Potom zarovno mami vstal zo stoličky.

,,A poslúchajte, nieže budeme musieť ísť hneď za riaditeľkou!" zakričala mamina pred odchodom, v hlase jej bolo počuť úsmev.

,,Akoby sme niekedy robili problémy," zašvitorila za ňou Liv, ale to už mama dávno zabuchla dvere. Potom Liv vstala a odniesla prázdny tanier do umývadla.

Amber, ktorá sa raňajok ani nedotkla, sa zamračila na displej mobilu. ,,To určite, najmä ty, Liv. A nechcem vám nič hovoriť, ale bus nám ide o 20 minút. Takže si pohnite, keď nechcete prísť neskoro."

Vzdychla som si a rýchlo dojedla kašu.

,,Ale ak by sme šli na motorkách, boli by sme tam skôr, a mohli by sme vyraziť neskôr," povedala Liv s nevinným úsmevom a šteňacími očami sa na ňu pozrela.

,,Liv, mama vám to minule jasne zakázala. Veď ani neviete, kde sa tam parkuje," odvetila pohŕdavo Amber a vstala.

,,Ale čo, odrazu počúvaš mamu," prehodila Liv s posmešným tónom.

,,Baby, no tak, dosť," zahriakla som ich skôr než by to stihlo zájsť ďalej a vstala zo stoličky aj ja. ,,Nehádajte sa stále. Liv, tentokrát pôjdeme busom. Amber má pravdu, keď vraví, že ani nevieme, kde sa tam parkuje."

Amber súhlasne prikývla a s víťazným úsmevom sa odišla obuť. Pozrela som sa na zamračenú Liv stojacu pri umývadle.

,,Nevšímaj si ju, dobre vieš ako rada vyhráva," pošepkala som jej s úsmevom. ,,Aj tak, po škole si predsa môžeme zajazdiť."

Na to sa usmiala aj Liv a spoločne sme vyšli z kuchyne pripravené čeliť ďalšej skúške - novej škole.

~

Oficiálne sa znova začalo "chodiť" do školy, tak sme vám hádam spríjemnili deň ;) ako sa vám príbeh zatiaľ páči? Môžeme prezradiť, že v ďalšej časti pribudne nová postava :)