TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 14. Kapitola ~

| 𝐊𝐚𝐲𝐥𝐚 |

,,Nemusíte tam chodiť," povedala nám Liv krátko po škole, keď sme stáli na parkovisku a okolo nás prúdili zo školy vydesení a šokovaní žiaci.

,,Nenecháme ťa v tom samu," uistila ju Amber a zamračila sa, rozhliadajúc sa.
,,Áno, presne," prikývla som rýchlo a napäto sa usmiala.

Liv vzdychla, potom sa otočila a sadla si na jej čiernu motorku. ,,Ako chcete," pokrčila plecami, ,,ale varovala som vás."

S Amber sme ju rýchlo nasledovali, obe sme si sadli na moju motorku a dali si na hlavu prilby (Amber bola bez jej zvyčajného komentára "pokazí mi to účes", čo ma ešte viac utvrdilo v tom, že situácia je naozaj vážna.)

Naštartovali sme a zišli z parkoviska na hlavnú cestu. Sledovala som Liv, ktorá očividne vedela kam ideme a pritom rozmýšľala.

O Clarisse sa vedelo, že zmizla. Prečo však nikto nenahlásil zmiznutie tejto? Prečo ju nikto nehľadal?

V ruke som zvierala páčky volantu a nervózne si hrýzla do pery. Dialo sa to, naozaj sa toto celé dialo.

Niekto vraždil obyčajné dievčatá s rodinom, kamarátmi, budúcnosťou,...
Niekto im to všetko zobral a my sme s tým nevedeli nič urobiť. Všetci sme dúfali, že to, čo sa Clarisse stalo, bola náhoda.

Že to možno bola lúpež či obyčajné prepadnutie, že sa možno zaplietla so zlými ľuďmi a nechtiac to zašlo až takto ďaleko, alebo že to možno bolo celé jedná veľká nehoda.

Nikto netušil, že Clarissina vražda bola prvá. Že možno bola začiatkom niečoho väčšieho a mrazivejšieho, než sme si vôbec dokázali predstaviť.

,,Kayla," oslovila ma zozadu Amber, jej hlas som počula tlmene kvôli vzduchu, ktorý do nás prudko narážal. Trocha som natočila hlavu, aby som jej naznačila že ju počúvam, no neodtrhla som pritom pohľad od cesty.

,,Vie Liv vôbec kde ideme?"

Pokrčila som plecami a obrátila zrak na jej siluetu. Trocha spomalila, vyzerala strateno. Aj ja som sa rozhliadla.

Keďže Red Hood bolo mesto, ktoré prelínalo množstvo lesov, neboli presne určené jeho hranice a domy boli roztrúsené všade v lesoch, nevedela som presne povedať, či sme boli za mestom alebo len v nejakej jeho časti.

Jedno však bolo jasné - boli sme zas niekde pri týchto prekliatych stromoch.

Vzdychla som a chystala sa zabrzdiť, keď som si všimla, že Liv znova pridala. Zarazene som ju teda nasledovala a stlačila pedál. Amber si okolo môjho pásu tuhšie omotala ruky, zmätená rovnako ako ja.

Ale Liv bola očividne znova krok pred nami a rozhodla sa podľa všetkého zasa sledovať náhodné vozidlá.

Avšak malo to prekvapivo úspech, to auto síce nešlo na ďalšie miesto činu, ale zaviedlo nás presne ku nejakej odbočke do lesa, kde sa to hmýrilo policajtmi, ľuďmi a blikajúcimi svetlami.

Zaparkovali sme ďalej od pásky a zosadli z motoriek. Amber sa vyjavene pozerala na okolie, Liv ho pozorne skenovala a ja som sa znova nervózne utápala v myšlienkach a spomienkach na predošlú (a príšerne podobnú) lokalitu.

,,Čo tu chceme robiť?" spýtala sa ticho Amber a pristúpila bližšie k Liv, aby sa uhla policajtovi bežiacemu k čiernym vozidlám.

Automaticky som ho sledovala, nedávajúc tomu veľkú váhu.

,,Neviem, máš nejaký..." začala som, no potom son prekvapene zhíkla. ,,No doriti," rýchlo som odvrátila hlavu a dúfala, že ma sestry nezaregistrovali, ale bolo to zbytočné. Im nikdy nič neušlo.

,,Čo?" spýtala sa zamračene Amber a Liv sa začala rozhliadať.
,,Nezačnite šalieť," pošepkala som a myslela som tým najmä Liv, ,,ale... asi... asi práve prišli federáli."

Amber sa otočila, Liv sa postavila na špičky jej starých tenisiek a ja som spoza nich znova vykukla na tie čierne terénne vozidlá.

,,FBI!" zakričala Liv a keby sme ju nezachytili, už by k nim letela.

,,Dofrasa, Liv, drž hubu!" zasyčala Amber a rýchlo sa obzrela, no našťastie si nás nikto extra nevšímal. ,,Prejavuj trocha úcty a nehuč, lebo ťa zavrú a odsúdia ako bezcitného psychopata!"

Liv sa však aj naďalej usmievala a pritom natešene výskala: ,,FBI! Je tu FBI! Konečne som ako v tých filmoch! Páni, nemôžem uveriť že naozaj prišla FBI!" Tešila sa a skákala ako (Amber ju správne zaradila), absolútny psychopat.

,,Liv!" znova sme po nej obidve varovne zavrčali, načo sa trocha stiahla a len pozerala, ako z tých vozdiel vystupujú ľudia v oblekoch (naozaj ako z filmu) a obzerajú sa po mieste činu.

Jeden z nich pristúpil k šerifovi čakajúcemu pri ich autách a niečo mu povedal, potriasli si so všetkými ruky a potom podliezli pásku a pomedzi to ako prezerali telo počúvali jeho výklad.

,,Fuj, čo to...," ozvala sa Amber a videla som, ako ju naplo. Na to sa aj mne do nosa dostal ten zápach a aj ja som sa musela odvrátiť, aby som sa nepovracala.

Takže jedno bolo jasné - telo tohto dievčaťa sa síce našlo dnes v utorok, ale bolo tu už aspoň dva dni. A bohužiaľ nepomohlo ani to, že mrzlo.

,,Ma hnedé vlasy," podotkla zaujato Liv a pristúpila bližšie k páske, očividne ignorujúc, že nám dvom s Amber chýbalo naozaj málo k tomu aby sme tu nevyvrátili svoje obedy.

,,A?" nechápala som, snažiac sa nedýchať a prehltnúť pachuť v ústach.

,,Aj Clarissa mala hnedé vlasy," povedala a pozrela na mňa, jej bledomodrý pohľad sa mi vpíjal do očí. Vyzerala, akoby jej zasa došlo niečo, čo mne nie.

,,A?" znova som sa nechápavo opýtala a výrazom jej naznačila, že fakt neviem o čom točí (a snažila sa vyhovoriť na ten zápach, kvôli nemu som sa nemohla sústrediť na očividné fakty).

,,Kayla, obe vyzerali rovnako. Možno ten vrah vraždí dievčata rovnakého výzoru."

~

Táto kapitola slúžila skôr na vsunutie deja, ale dúfame že potešila aj tak :)
V ďalšej kapitole nám vkročí do deja ďalšia nová postava, my osobne ju máme veľmi rady :D