TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 10. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

,,Liv? Liv! Liv!"

Nechápavo som sa otočila na chodbe a môj pohľad sa stretol s Amberiným.

,,Liv," dobehla ma zadychčane a obdarila ma nahnevaným pohľadom.

,,Doriti, čo si hluchá? Kvôli tebe som musela bežať a tým som si pokrčila oblečenie," pokrčila nos a rýchlo si upravila bielu mikinu, pod ktorou mala čiernu áčkovú sukňu, pančuchy a lodičky.

Divila som sa, ako v nich dokázala behať, ale radšej som sa na ňu len ospravedlňujúco pozrela.

,,Ehm, ty si to dievča na L? Vy ste sestry?" ozval sa chlapčenský hlas a ja som si všimla za Amber hnedovláska ktorý po nás zvedavo behal pohľadom.

,,Kto to-"

,,Áno a mám ešte jednu, bohužiaľ," prerušila ma Amber a dramaticky ai vzdychla. ,,Adam, moja mladšia sestra Olivia," predstavila nás, (zazrela som na ňu, keď povedala moje celé meno), a nedočkavo si zahryzla do pery.

,,Veľmi ma teší," usmial sa hrejivo chlapec a natiahol ruku, ale ja som sa len zamračila a ešte raz si ho premerala.

,,Fajn, fajn, no, neuveríš, čo som zistila, Liv," pokračovala Amber a v jej tóne som zacítila netrpezlivosť a mierne vzrušenie.

,,Clarissa Wood-"

Teraz som to bola ja, ktorá ju prerušila. ,,Našlo sa jej telo," pritakala som a usmiala sa. Niežeby mi to teda prišlo vtipné, ale zarazený výraz Amber hneď ako som to povedala bol na nezaplatenie.

,,V sobotu večer, v ten deň kedy sme sa stretli s tými ľuďmi, akurát to nebolo vtedy o tej piatej ráno, ale až večer, keď tam šli znova," zopakovala som, dávajúc si všetko znova dokopy. ,,Zhodou okolností ju našiel jeden učiteľ, mala som s ním prvú hodinu. A môžem povedať, že je naozaj dosť výrečný, takže to mám z prvej ruky."

,,Ale no ták, Liv, vždy vieš všetko prvá," zahundrala Amber a cítila som, ako začínala ľutovať, že ma našla. ,,Poď, Adam, toto nemá cenu. Ukážeš mi kde je tá učebňa?" potiahla ho za ruku a o chvíľu zmizli medzi študentmi.

Sledovala som ich s nadvihnutým obočím, no potom sa aj ja otočila a vydala sa naspäť.

~ ~ ~

,,To bol teda deň," vzdychla si Kayla keď odomkla dvere a my sme sa nahrnuli dnu.
,,Takú kosu som ešte nezažila," prikývla Amber a začala si vyzliekať kabát.

,,Skôr som myslela to, že neverím, že ti v tých metrových podpätkoch neumreli nohy," uškrnula sa Kayla, ale hneď prestala, keď si všimla, že po schodoch skáče jej mačiatko.

,,Jéj, ahoj Nancy, ako sa máš?" začala sa jej prihovárať a rýchlo bežala k nej, načo sme s Amber prevrátili očami.

Rýchlo som sa vyzula a šla sa napiť do kuchyne. So školou som nemala riešiť takmer nič, takže som mala v pláne ísť sa pozrieť na miesto činu.

,,Kaylaaa?" oslovila som ju keď som prišla pri ňu a zažmurkala očami. ,,Nechceme sa ísť trocha prejsť na motorkách? Ráno si vravela, že potrebuješ jedlo pre Nancy a že by sme mohli, veď vieš..."

Kayla chvíľu rozmýšľala, potom sa pozrela na hodiny a aj s mačkou sa vybrala hore. ,,Zoberiem si peniaze," prikývla a ja som sa šla rýchlo obuť.

Vonku sme nasadli na naše Kawasaki motorky a nasadili si prilby. ,,Toto mi chýbalo," pošepkala som si sama pre seba a kývla Kayle, že môžeme vyraziť.

Vyštartovali sme a opatrne vyšli na cestu ktorou sme sem prišli. Sledovala som Kaylu a niekedy ju obehla, a tak sme prišli až do centra, kde však nebolo veľa ľudí a tak sme v pohode zaparkovali pred obchodom, ktorý sme si pred cestou vyhľadali, aby sme nezablúdili.

Kayla si rýchlo dala dole prilbu, zobrala kabelku v ktorej mala veci a šla do obchodu.

Tiež som si ju dala dole a nadýchla sa studeného vzduchu. Sledovala som sychravé mraky, kvôli ktorým tu takmer nikto nebol a rozhliadala sa po okolí.

A vtedy to prišlo.

Objavili sa policajné autá a hneď za nimi jedno pohrebné s tmavými sklami.

Presne som si vedela domyslieť, prečo tu tie autá boli a kam asi mierili. Na tvári sa mi rozhostil veľký spokojný úsmev, pozerala som ako prechádzajú okolo mňa a tešila sa, že to miesto činu nemusím hľadať sama, ako som to mala v pláne.

Bola som unesená až tak, že som si nevšimla, že Kayla sa už vrátila a teraz sa na mňa nechápavo pozerala.

,,Rýchlo poď za mnou," povedala som jej ponad plece, znova som naštartovala a odrazila sa. So šmykom som vyšla na cestu kde som trocha pridala, aby som ich zastihla a pritom sa snažila potlačiť vlnu nedočkavosti.

~

Dnes kapitola trocha neskoršie, každopádne, už sa to pomaly rozbieha :)