TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 44. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Hlava mi bolestivo pulzovala, pľúca brali len minimum kyslíka.

Hlasy a zvuky šli akoby pomimo mňa,  vlny, ktoré do mňa narážali, no nedokázala som určiť ich význam.

Snažila som sa donútiť telo, aby spolupracovalo, no nedalo sa, neviditeľná bariéra zadržiavala všetky príkazy.

Tlak v zátylku bol nepríjemne silný.

Ocitla som sa vo vzduchoprázdne, v akejsi diere myšlienok, čo neboli celkom myšlienky, len ich prázdne schránky. Chcelo to čas, ktorý som ale, nevedela som si spomenúť prečo, nemala.

Cítila som, ako mi niekto držal ruky, niečo drsné okolo nich motal, no nevedela som s nimi pohnúť ani dať ich preč; len to znášať, ako aj všetko, čo sa dialo. Čas bol lepkavý piesok a utekal mi pomedzi prsty.

A potom odrazu tá čierna opona nejak ustúpila a ja som dokázala pootvoriť oči.

,,Prosím, Chris, nemôžeš dovoliť, aby sa im niečo stalo," započula som dievčenský hlas kúsok odo mňa, ktorý mi znel známo, no nikde sa mi ho nepodarilo zaradiť. Opantalo ma to, skrivila som ústa v bolestnom výdychu.

,,Prosím, naozaj ťa veľmi prosím. Keď nie pre nich, sprav to aspoň pre mňa..."

Bolo to zúfalé, tiché, prosebné. Tlak v hlave sa zvýšil, bolo to ako mať horúčku, ktorá ale zároveň horúčka nebola.

Lepkavé ruky ma ťahali späť, no ten hlas bol príliš naliehavý, aby som ho ignorovala. 

Vydala som zo seba chrapľavý zvuk, nechcela som nič iné, než len sa prebrať, prevziať znova kontrolu. Spomienky predo mnou utekali - čo sa vlastne stalo?

Podľa profilu zabíja osoby, ktoré nenávidí... no prečo je potom Kayla živá? 

... Kayla? Kto to je? 

Obeť, samozrejme, iste, veď tak to zatiaľ Isaac nazval... 

Isaac...?

Vrah si potrebuje ventilovať hnev, takže preto tie všetky veci okolo "rituálov" vrážd.

Lenže, čo keď je to inak? 

Predsa prvá teória nemôže byť  hneď správna.

Alebo?

,,Musí vám b-byť zo seba zle," ozývali sa mi v hlave vlastné, slabé slová. ,,P-prečo za-b-bíjate ne-nevin-né dievča-tá, ktoré... k-ktoré za t-to ani ne-nemôžu?"

Hlas, podfarbený frustráciou, ale prečo?

Zrak sa mi zahmlil od svetla, potom však potemnel. 

Kayla na mňa vytriešťala oči. Isaac bol v bezvedomí, jediný zvuk od neho bolo pomalé kvapkanie hustej krvi.

Vrah, Chris, ak som si dobre zapamätala meno, na mňa pozeral tmavými očami plnými sĺz. 

Nesedelo to, nie, nie, toto nebol bezcitný psychopat. Mal na to dôvod, na zabíjanie, na toto všetko. My sme v tom spojitosti a ciele nevideli, no on áno, pre neho to bolo jediné správne riešenie.

,,Podľa pro-profilu ste tie dievčatá nenávideli, ale to asi nie je p-pravda, však?" 

Hlas sa mi triasol od vyčerpania, možno to boli celé len výplody mojej fantázie v bezvedomí, ale pokračovala som ďalej. Musela som. Pretože nič iné než istotu chaosu som nemala.

,,Nie, nie, nie, miloval som ich, rovnako ako ju," odpovedal mi ďalší hlas, mäkký, krehký. Takmer nepredstaviteľný pre bezcitného vraha. Znel ako nepochopený umelec, čo myslel, že páchal dobro, i keď to bolo presne naopak. 

,,Cítil som vinu, tak strašnú, keď som ich zabil. Lenže nemohol som inak, pochopte... spravili zlé veci, previnili sa. Neboli to viacej anjeli, za akých som ich mal."

Nechápala som tomu. Anjeli? Jeho slová sa mi ozývali v mysli, ale nemali význam, moja myseľ ich už zasa nespracovávala. Znova som sa začala prepadať.

No predsa len som cez suché pery dodala: ,,A te-raz vinu n-necítite? Pozrite sa... prosím. Má-máte šancu s-spraviť niečo dobré a..."

Nevládala som viacej, aj keď som chcela pokračovať. Znova prebrala veliteľstvo únava a bolesť. Skrivila som tvár v bolestnej grimase. Málo času, chce to trpezlivosť a iný prístup, Liv, no máš málo času...

,,Áno, Chris, prosím," pošepkala Kayla, v šoku, vydesená, no statočná až do konca. Privrela som viečka. ,,Pustite nás. Urobte to pre mňa, pre seba... pre ňu."

Jej hlas sa strácal v ozvene, vlna tmy ma zavaľovala zasa.

Upadla som do bezvedomia skôr, než som zastihla odpoveď.

~

Uhh, zvláštna časť...? ://