TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 4. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Došľaka Liv, je 4.30, máš ešte spať, vyhrešila som sa v duchu, keď mi môj unavený pohľad padol na malý čierny budík položený vedľa mňa na kartónovej škatuli.

Rozospato som si pretrela oči a odkopla zo seba hrubú teplú deku. Oči sa mi zastavili na veľkom okne, ktoré sa tiahlo meter od mojej postele po stenu naproti. Výhľad z neho bol fascinujúci, hlavne takto v noci.

Pomaly som nohy položila na chladné drevené dosky a postavila sa. Zohla som sa do najblizšej škatule a vybrala z nej starý čierny sveter, ktorý som si pretiahla cez hlavu.

Aj keď som bola rada že sme v lese, vôbec by mi nevadilo, keby tu bola menšia zima. Otočila som sa, že si idem naspäť ľahnúť a skúsiť si ešte trocha pospať, keď ma upútali svietielka mihotajúce sa okolo nášho domu.

So zatajeným dychom som podišla bližšie k oknu a nahla sa, aby som sa mohla pozrieť dole. A naozaj, vyzeralo to, akoby sa po kmeňoch stromov pohybovali pásy tlmených svetelných lúčov.

Nevedela som, či som sa mala začať báť, že trpím halucináciami, alebo sa tešiť z nejakého nového prírodného javu, ktorý sa vyskytoval len v týchto končinách.

Ešte chvíľu som rozmýšľala a pozorovala lúče z okna, keď mi napadla absurdná myšlienka, aby som šla von a pozrela sa na to zblízka.

I keď bol môj zdravý rozum zásadne proti a rázne protestoval nech sa vrátim do postele, nakoniec zvíťazila moja rodená zvedavosť a ja som sa potichu vykradla z izby.

Párkrát sa mi síce podarilo stúpiť na parketu, ktorá hlasno zaškrípala, ale našťastie sa nikto nezobudil a tak som sa nepozorovane dostala až dole pod schodisko.

Potichu a neustále sa obzerajúc som sa zakrádala až k terase, ktorej posúvacie dvere do vnútra boli celé z čistého skla a dalo sa cez ne skvele pozerať.

Oprela som sa o stenu pri nich a nakukla do lesa. Teraz som už jasne videla niekoľko lúčov, prechádzajúcich sa cez náš dom i stromy. A keď som prižmúrila a zaostrila oči, došlo mi, čo ešte vidím.

Čierne a nejasné obrysy postáv. Veľmi veľa čiernych a nejasných obrysov postáv. Od strachu som sa ledva pohla, no nakoniec som rýchlo zacúvala a prudko do niečoho narazila.

A to niečo vykríklo spolu so mnou.

~

Už sa to začína rozbiehať, kto myslíte že je votrelec?