TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ Prológ ~

Studené slnečné lúče pretkané lesom osvetľovali zarastenú cestu vedúcu na druhú stranu lesa. 

Dievča sa zhlboka nadýchlo a ešte raz sa obzrelo - stále sa však nemohlo striasť pocitu, že tu nie je samo.

Potriasla hlavou a dávala si pozor, aby sa nepošmykla na zamrznutom lístí. Prekročila väčší konár a ešte raz sa obzrela. No všetko bolo tak, ako malo byť - nedotknuté stromy a kríky, vetvičky a konáre, listy a ihličie. 

Nič, čo by nasvedčovalo tomu, že tu nie je sama. 

Znova prudko vydýchla a potom obrátila hlavu na ihličnaté stromy pred sebou. Nebuď paranoidná, napomenula sa v duchu a sklopila zrak na listy pod ňou posiate námrazou.

Začínala sa zima; teploty klesali, stromy zhadzovali listy, všetci sa pripravovali na najchladnejšie počasie - tento rok totiž mali prísť najväčšie mrazy za posledných 200 rokov.

Až ju striaslo pri tej predstave.
,,Dúfam, že aspoň zatvoria školu," zamrmlala si popod nos a pri tej predstave sa letmo usmiala.

Úsmev jej však rýchlo zmizol z tváre.

Stromy akoby opakovali jej slová, šum listov jej strašidelne vracal ozvenu.
Napäto strčila ruky do vreciek dlhej zimnej bundy a zrýchlila krok.

Už sa nemohla dočkať, kedy bude doma; v malom a útulnom domčeku, pri svojej mame a staršej sestre. Bude jej hovoriť o tom, ako sa dnes primitívne bála a ona sa jej len vysmeje a bude si z nej potom rok uťahovať.

Radšej. Radšej budem znášať sestrine urážky, než by som sa nevrátila domov vôbec, pomyslelo si dievča, keď nadvihlo nohu, aby prekročilo starý spadnutý strom.

No namiesto toho, aby dopadla naspäť na lístie, pošmykla sa a skončila na zemi. ,,Sakra!" zahrešila nahlas a rýchlo sa pozbierala zo studeného, zablateného lístia.

Keď sa však otočila, aby zistila, či nie je vzadu na bunde špinavá, pohľad jej spadol na neznámy obrys človeka pri strome.

Bola to vysoká mužská postava v čiernom a s kapucňou na hlave, jednu ruku mala zastrčenú vo vrecku dlhého kabáta a druhú, v ktorej sa niečo matne lesklo, voľne spustenú popri tele.

A čo bolo najdesivejšie, pomaly sa k nej približovala.

Dievča zamrzlo v pohybe a nahlas prehltlo. Možno to je len obyčajný človek, ktorý sa stratil a potrebuje sa spýtať na cestu, preletelo jej hlavou. No dobre vedela, že to tak nie je.

Ten pocit nebezpečia sa stupňoval každým jeho krokom. Cítila to.

Prv než si stihla uvedomiť následky sa rýchlo zvrtla a rozbehla sa šikmo do lesa, z cesty. Nepoznala to tu, ešte v živote tu nebola, no i tak uháňala ďalej cez les, ktorý sa začal hustiť ďalšími stromami.

Skúšala sa im vyhýbať, preskakovala zlomené konáre, veľké skaly a odrezané kmene, no aj tak dlho náskok nemala.
Cítila jeho studený a vlhký dych na svojom krku, jeho približujúce sa rýchle kroky.

Schmatol ju za plece a ona sa s výkrikom otočila naňho. Z tieňa tváre mu zasvietili chladné sivé oči blčiace hnevom, zahnal sa a niečím jej prudko vrazil do hlavy.

Zapotácala sa, malátne spadla na zem. Letmo stihla zaregistrovať, že ju buchol ostrým kameňom, na ktorom bola krv. Jej krv, uvedomila si v šoku.

Snažila sa posadiť, vytlačiť z hrdla pár rozumných slov, no hrdlo mala stiahnuté, jej telo akoby nechcelo spolupracovať. Akoby už teraz vzdalo svoj boj, lebo vedelo, že ju už nič nemôže zachrániť.

Krútila sa jej hlava, v ústach jej vyschlo, celé jej telo sa sťahovalo od strachu. Mala pocit, akoby jej v žilách prúdila žeravá láva.

Podišiel bližšie, v šere lesa sa mu v ruke zablysol nôž. Zalapala po dychu, chcela cúvnuť, no chytil ju a zahnal sa po nej. Vykríkla, keď jej ostrá čepeľ noža prerezala tkanivo a zaryla sa do brucha.

Do úst sa jej nahrnula krv, po lícach sa kotúľali slané slzy. Dokázala vnímať len studený kov v jej tele.

Bez štipky emócií sledoval jej trápenie, potom nôž vytiahol a znova ju prudko bodol. Tentokrát jej čepeľ ostrého noža prenikla do pľúc. Otvorila ústa, no nevyšiel z nich nijaký zvuk, iba neľudské chrčanie.

Zúfalo sa snažila nadýchnuť, no krv jej prenikla až do úst, nedalo sa. Na rany si pritisla ruky, akoby si až teraz všimla krv prúdiacu z jej tela. Bolo jej však jasné, že je neskoro.

Jej myseľ kričala, no ona sa nemohla sústrediť už na nič. Celý svet okolo nej sa krútil, pred očami varovne blikali iskričky.

Na chvíľu akoby utíšil svoj hnev, trocha sa odtiahol a zamyslene ju pozoroval. 

Vyšiel z neho tichý zvuk, akoby ho už omrzelo dívať sa na ňu. Opatrne sa k nej nahol a napokon to ukončil raz a navždy - jedným presným pomalým ťahom jej podrezal hrdlo. 

Pár krátkych minút sa ešte dusila vlastnou krvou, potom jej telo konečne ochablo.

Po krátkej chvíli sa postavil a poobzeral sa okolo seba. Vedel, že prišiel čas na tú ťažšiu prácu.

Z vrecka čiernych nohavíc vytiahol ihlu a niť, sklonil sa naspäť nad ňu a prepichol jej ju cez dlaň, na mieste medzi ukazovákom a palcom.

Na niť zavesil fóliou zaliatu tarotovú kartu so symbolom blázna, ktorá značila pre všetkých nový začiatok. Na opačnej strane mala napísané slovo VINNÁ, aby dal svetu vedieť, že si zaslúžila a musela zomrieť, i keď aj on sám bol z toho sklamaný.

Rýchlo však zahnal nepríjemné, previnilé myšlienky, niť vytiahol naspäť cez dlaň a zaviazal ju.

Keď sa pozrel na jej bezduché mŕtve telo, na tvári sa mu na okamih mihol smutný, ale zároveň aj posmešný úsmev. Chcelo sa mu smiať pri predstave, že ju tak rýchlo zabil. Ale čo už - život je krátky.

Akurát tento bol obzvlášť krátky.

~

Rady by sme vás znova privítali pri prvej časti série TRI SESTRY a pritom aj pri jej oficiálnom prológu.
Tento príbeh (ako niektorí vedia), tu už bol raz publikovaný, ale kvôli nedostatku času a nepresností sme ho stiahli a nechali ho trocha odležať. Avšak teraz vám prinášame už upravenú, premyslenejšiu a hlavne predpísanú podobu tejto prvej časti, v ktorej dúfame, že sa vám bude páčiť aspoň tak ako aj predtým. 
Zároveň chceme poďakovať aj ľuďom, ktorí nás podporovali aj pri predošlej verzii a hneď ako sme zmizli zo scény, posielali nám správy a cez to nás pobádali k písaniu.
Takže prajeme príjemný zážitok z čítania a tešíme sa, že sme späť!