TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 1. Kapitola ~

| 𝐋𝐢𝐯 |

Už dávno som sa nezaoberala časom. Sekundy sa mi zdali ako minúty, minúty ako hodiny, hodiny ako dni.
A preto som nevedela, koľko času uplynulo, odkedy sme nasadli do auta.

Nemala som poňatia ani kde sme boli. Už asi tri hodiny boli všade naokolo len vysoké ihličnany a kríky. Mohutné staré borovice lemovali štrkovú lesnú cestu a všade navôkol nebolo ani živej duše.

Cesta sa zdala nekonečná, nadšenie z cesty dávno opadlo a teraz som sa už len nudila k smrti. Samozrejme, ani moje dve staršie sestry sa nejako extra nezabávali - Kayla stále čumela do mobilu a prezerala si Instagram a Amber sa fotila na Snapchate a vypisovala si s jej desiatimi frajermi.

Mala som pocit, že iba ja som sa pozerala von z okna a skúšala zaspať. Že iba ja som nezabíjala čas na mobile.

Vzdychla som si, oprela si hlavu o studené sklo a z pľúc vydýchla vzduch, ktorý sa na skle kvôli teplu hneď zarosil.

,,Heeej!"

Celým autom sa ozval výkrik. Prudko som sa odlepila od skla a otočila sa na Amber, ktorú nahnevalo, že ju Kayla odfotila. Prevrátila som oči, už len toto tu chýbalo.

,,Hrabe ti? Prečo ma fotíš?!" skríkla Amber.

,,Len som chcela zdokumentovať tento moment!" odvrkla jej Kayla rovnako hlasno. Potlačila som nutkanie zakryť si uši.

,,Veď vieš, že som na to alergická!"

,,No a čo?!"

,,Ani nie som upravená!"

,,To nie je moja vec!"

,,To mi je u riti!"

,,Dievčatá, stačí!" zahrmel otcov hlas z predného sedadla a oni dve ihneď stíchli. Vďačne som naňho pozrela, no nezachytil môj pohľad - cez spätné zrkadlo nahnevane hľadel na moje dve sestry.

,,Prestaňte sa hádať, lebo vás tu zaraz vysadím! Rozumeli ste?!"

,,Áno, ocko," povedala potichu Kayla a sklopila oči, no jasne som ešte videla, ako zazrela po Amber. Tá len prevrátila očami.

,,Amber? Niečo som sa pýtal," ozval sa po chvíli otcov rázny hlas.

Amber si fúkla do vlasov, ktoré jej padali do čela. ,,Áno, ockoooo," napodobnila Kaylin hlas a uškrnula sa, načo sa Kayla chystala opäť niečo odvrknúť.

Znova som vzdychla, oprela sa o operadlo koženého sedadla a pozrela von oknom. Slnko už dávno zašlo za búrkové mraky, pokrylo okolie tlmeným šerom.

Aj doma bolo takto. Pochmúrne a sychravo, niekoľko krát za deň pršalo - bolo jasne vidieť, že zima sa neodvratne blížila.

Ľavou rukou som si zašla do vlasov a o okno si tak podoprela hlavu. Nemohla som poprieť, že som bola bez nálady.

Veď celý život sa mi zmenil.

Odteraz som už nechodila na moju starú školu, nemala som viac partiu najlepších kamarátov a nemohla som už chodiť do kaviarne len pár blokov od nášho domu, kde robili tú najlepšiu čokoládu na svete.

Ani som nevedela ako, odrazu sa mi zaslzil pohľad. Rýchlo som si utrela slzy a rozhliadla sa naokolo; z môjho miesta za vodičom som mala výhľad na celé auto.

Našťastie si ma však nikto nevšímal, otec pozorne sledoval cestu, mama mala zavreté oči a Kayla a Amber boli na seba očividne urazené a tak obe znova hľadeli do mobilov.

V snahe zistiť koľko je hodín som sa naklonila nad Kaylu pri mne a pozrela sa na hodiny v jej telefóne. Našťastie mi na to nič nepovedala a keď som sa odtiahla, pozrela sa na mňa a slabo sa usmiala.

Úsmev som sa jej chystala opätovať, ale zrazu otec zabočil mierne doprava a tým prerušil našu malú sesterskú chvíľku.

Rýchlo som sa nahla dopredu medzi rodičov a vyzrela cez čelné sklo.
Pred nami sa rozprestrela čistina obklopená hustými stromami, na ktorej stál dom.

Skúmavým pohľadom som si ho obzrela. Bol z dreva, možno z brezového, celý biely s čiernou pevnou strechou a oknami v tmavých rámoch. Nevyzeral staro, ba novo, akoby ho len prednedávnom postavili.

A čo bolo najdôležitejšie, mal podkrovie.

Poskočilo mi srdce. Podkrovie sa rovnalo starým škatuliam, v ktorých sa mohlo nachádzať hocičo - od prastarých kníh o mágií až po zakódované staré listy. A to som milovala.

Z auta som vyskočila ešte skôr, než otec vybral kľúče zo zapaľovania a rovno som sa rozbehla k nášmu novému domu. Preskočila som pár schodov, ktoré viedli na terasu a skočila som k dverám, ktoré som následne silno potiahla za kľučku.

Nanešťastie však bolo zamknuté a tak som sa so vzdychom zamračene otočila na auto, z ktorého všetci vystupovali. Oprela som sa o dvere a vyfúkla z úst paru. Nakoniec to možno bude sranda - celé toto náročné sťahovanie.

~

Máme tu prvú časť z pohľadu Liv, najmladšej sestry a zároveň aj hlavnej detektívky.
Dúfame, že sa páčilo, užite si víkend!