TRI SESTRY a záhada tarotových kariet ✓

~ 12. Kapitola ~

| 𝐀𝐦𝐛𝐞𝐫 |

,,Ambeeeer, sme domaaaa!"

Do nového krémového svetríku od Gucciho. Chvíľka môjho voľného času sa práve skončila.

,,Ambeeeer! Neuveríš, kde sme boli!" znova zakričala na celý dom Liv a následne som započula hlasný dupot zo schodov z toho ako sa po nich rozbehla.

,,Skôr koho sme videli!" ozvala sa (podľa mňa trocha vyvedene z miery) aj Kayla a tiež začala dupotať po schodoch, ktoré, keď to takto pôjde ďalej, už dlho nevydržia.

,,Môžete láskavo prestať hulákať?" otočila som sa na ne akurát vtedy, keď sa mi cez otvorené dvere nahrnuli do izby a začali sa nadychovať, aby mi to všetko vyrozprávali.

,,Mala som tu takú príjemnú atmosféru, ale očividne vám je to úplne jedno, keďže musíte vždy všetko posrať," vyprskla som, načo pomaly zavreli sánky a len na mňa hľadeli, zmäteno žmurkajúc.

Vzdychla som cez zaťaté zuby, natiahla sa po mobil a čerstvo nalakovaným nechtom stopla relaxačnú hudbu v mobile.

,,Máte tri minúty," zamrmlala som a prevrátila očami, keď vo mne hnev opadol a nahradila ho zvedavosť, ktorú by som však nikdy nepriznala.

,,BolismenamiestečinukdesanašloteloClarissyWoodovejapodľavšetkéhosmevidelijejmatkuastaršiusestru," vychrlila zo seba Liv tak že som jej ani nerozumela a nadšene sa pritom usmievala.

,,A Liv potom spovedala policajta," dodala Kayla a striaslo ju. ,,Naklamala mu toľko vecí, že ju môžu rovno zavrieť," pokrútila hlavou a vyčítavo na ňu pozrela.

,,Bolo to kvôli informáciam, takže sa to neráta," zamračila sa Liv a keby som ich nestopla, určite by to zašlo do ďalšej hádky.

,,Iste, Liv, určite sa to neráta. A môžeš zopakovať to predtým, prosím ťa? A spomaľ," poprosila som ju a natočila sa na stoličke viac k nim, keďže ma to začalo zaujímať.

,,Vidíš, Kayla? Aj Amber to uznala. A to je Amber. A vravela som, že sme boli na mieste činu kde sa našla mŕtvola Clarissy Woodovej," zopakovala a videla som tie jej iskričky v očiach.

,,A že sme videli jej rodinu a ten policajt nám potvrdil, že ju dobodali. Takže teraz môžem vyhlásiť, že to bola vražda, presne ako som predpokladala," pohodila hlavou (samozrejme nie tak dobre ako ja) a usmiala sa. ,,A to mi vlastne pripomína, že zajtra idem do knižnice nájsť niečo o týchto lesoch, aby som sa pokúsila vyriešiť motív."

,,Liv, sme tu asi štvrtý deň, ani nevieš kde knižnica je," vzdychla si Kayla, ale mňa zaujímalo niečo iné.

,,Neviem či to bude lesmi, detektívka. Mne to totižto príde len ako že sa jej tam chcel zbaviť," nadvihla som obočie a odtrhla pohľad od nechtov. ,,A naozaj je to teda Clarissa Woodová? A fakt ste videli jej rodinu? Ako reagovali?"

,,Nuž," Kayla si odkašľala, ,,myslím že o tom pohľade na jej matku a na to, ako sa zrútila, sa mi bude snívať ešte dlho." Znova ju striaslo, objala si rukami hruď a pozrela do neznáma, akoby si to znova prehrávala.

,,Náhodou to nebolo také hrozné," pokrčila plecami Liv a sadla si na posteľ. (Skoro som na ňu vybehla, lebo som ju ráno postielala vyše siedmich minút, ale keď som videla ako je na tom Kayla, len som po nej zazrela).

,,Myslím že som rada že som tam nebola," skúsila som ju povzbudiť a venovala som jej úsmev. ,,Každopádne, aj tak ma zaujíma ešte jedna vec - prečo by niekto zabíjal dievča ako je -bola- Clarissa?"

Po mojej otázke nastalo v izbe ticho, pozerali sme sa na seba a len ticho premýšľali.

,,Možno...," začala Liv, ale hneď stíchla a znova sa zamyslela. Zamračene sme sa na ňu pozreli, vyzeralo to, akoby ju niečo napadlo.

,,Čo?" opýtala sa Kayla a obrátila sa k nej, Liv však pokrútila hlavou.

,,Ale... nič," zamrmlala a znova sa odmlčala.

Nechala som ju tak a zvedavo sa na ne pozrela. ,,Takže, aký plán je ďalej? Vieme, že Clarissa zmizla minulý týždeň vo štvrtok, jej telo sa našlo v sobotu a jej matka so sestrou to potvrdili v pondelok, čo je dnes. A že bola dobodaná," zhrnula som a pozrela na ne.

Obidve prikývli.

Vzdychla som a načiahla sa po mobil. ,,Myslím že musím zavolať Adamovi," zamrmlala som a hneď sa za to v duchu prefackala, lebo Kayla hneď zbystrila. ,,Čo? Ty máš nejakého nápadníka? To nemyslíš vážne! Ako sa volá?"

,,Je to ten chlapec čo som sa s ním dnes zoznámila? Ten, ktorému si ma predstavila ako Oliviu?" prekvapene nadvihla obočie Liv a ja som znova vzdychla. Kde sa podela celá Clarissa? Ešte pred chvíľou sme tu riešili vraždu!

,,Áno, áno, volá sa Adam Collins a poznám ho pár hodín a chodíme spolu akurát tak do triedy," vysvetlila som a zobrala mobil do ruky, aby som ho odblokovala, cítiac sa nepríjemne.

,,Adam je super meno," ozvala sa Kayla a usmiala sa. ,,Toho ti schvaľujem. Ale ako to Liv myslí, že sa s ním už zoznámila? To nie je fér!"

,,Život nie je fér," zazubila sa na ňu Liv, zatiaľ čo ja som sa rýchlo postavila a začla ich vyháňať: ,,Mali by ste ísť, prvý deň bol určite veľmi náročný. Bežte spať, decká, rušíte moju sféru."

,,Hlavne že pred chvíľou si tu ešte dávala dokopy všetky informácie," zasmiala sa ponad rameno Liv, ale aj s Kaylou sa pohli ku dverám.

,,Dobrú noc," zavrčala som, zabuchla za nimi dvere a prevrátila očami nad tým, ako som počula, ako sa smejú.

,,Doriti," zamrmlala som si sama pre seba, keď som sa pozrela do zrkadla a uvidela som, že sa červenám. Naozaj sa mi páčil Adam Collins? Veď som ho nepoznala ani deň!

~

Zhrnúť sme si to hádam zhrnuli, ale ak by ste mali nejaké otázky, neváhajte sa opýtať :)