Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Elixíry

Ráno bolo ťažké vôbec sa mi nechcelo vstávať. Blbý pondelok. Poobzerala som sa okolo a všetky baby sa už chystali len ja som ešte ležala.

"Victoire"

"Hmmm" pozrela som sa Emmu. Emma je moja spolubývajúca a spolužiačka. Šak kto by to bol povedal.

"Vonku ťa čaká Adam" keď som započula jeho meno vyskočila som z postele a ponáhľala sa obliecť. Rýchlo som ešte zbehla učesať sa pretože moje vlasy každé ráno vyzerajú ako po výbuchu. Schmatla som tašku a vybehla von. Zbadala som Adama jak ai jednou nohou dupe. Pribehla som k nemu a objala ho.

"Dobré ráno"

"Meškáš" povedal.

"Prepáč, ale zabudla som že je dnes pondelok."

"Odpúšťam ti"

"Vedela som to" pobozkala som ho a ruka v ruke sme šli na raňajky. Sadla som si k Fredovi.

"Neverila by si čo sa mi snívalo. Skús hádať"

"Nechce sa mi. Vyklop to" nenávidím keď musím hádať to čo sa Fredovi sníva.

"Snívalo sa mi že som bol so strýkom Fredom. Vôbec neviem kde, ale bol to nádherný sen. Sedeli sme na lavičke a rozprával mi čo s mojím otcom navystrájali v škole. Povedal mi ako veľmi ho má rád a ako mu chýba. V tom sne som začal plakať, pretože som to už nemohol vydržať."

"Ach Fred." povedala som a objala som ho. Rýchlo som do seba hodila jedlo a otočila som sa na Molly.

"Molly ideme už na hodinu elixírov?"

"Heej len chcem dopiť svoje mlieko" pre Merlina toto jej mlieko.

Na hodine elixírov bolo peklo. Učitel Ehnaen (hah vymyslela som si ho) do mňa furt hučí že elixíry nikdy nedám na jednotku. Ako ja to viem, ale mohol by mi to aspoň priať. Nechápem prečo je ku mne taký. Nič som neurobila. Pár krát som meškala, ale zato si ma nemusel znenávidieť. Po hodine elixírov sme mali starostlivosť o zázračné tvory. S Molly a Fred sme prišli medzi poslednými.

"Dobrý deň žiaci dnes si budeme rozprávať o jednorožcoch" keď som sa poobzerala okolo všetky dievčata sa usmievali. Jednorožce sú krásne tvory a mám ich rada, ale neroztápam sa pri nich. Molly sa tam už tiež rozpúšťala. Fred a jeho banda sa smiali z báb.

"Vie my niekto povedať načo sa používa krv jednorožca?" spýtala sa učiteľka. Ja jediná som zdvihla ruku.

"Krv jednorožca udrží pri živote, aj keď má človek smrť na jazyku. Za cenu aby zachránil seba, musí zabiť niečo čisté a bezbranné a od chvíle, čo sa jeho pery dotknú krvi, bude žiť polovičatý, prekliaty život." 

"Výborné slečna Weasleyová 10 bodov pre Chrabromil" všetci na mňa pozerali ako to ona môže vedieť?!

"Nieje správne zabíjať takéto krásne tvory. Ach už je koniec hodiny. Nabudúcu hodinu pokračujeme" Molly sa na mňa pozerala ako na ducha.

"Čoje?" spýtala som sa jej keď sme bolinna obede.

"S kadiaľ si to vedela?"

"Otec  mi raz dal knihu o jednorožcoch na narodeniny"

"Však mi ju požičiaš?"

"Jasné" no ale nechala som ju doma či tu? fuuha.

"Ako to že o nej neviem"

"Nikdy som ju nikomu neukazovala" načo sa mám predvádzať s knihou. Spolu sme šli na obed. Po obede sme mali voľmi. Žiadne poobedňajšie vyučovanie. Znie to celkom fajn. Po obede som si šla po knihu. Schmatla som prvú čo som videla a šla som vonku na dvor si čítať. Šla som po dvore a uvidela som ako sedí Ted s Máriou pod stromom. Neriešila som. Musela som prejsť popri nich.

"Ahoj" pozdravila Mária.

"Čau"  musela som sa tam zastaviť. Ted si niečo čítal a ani raz na mňa nepozrel.

"Ako sa máš?"

"Fajne a čo ty?"

"Celkom to ujde" pozrela sa na Teda.

"Na ples ideš s Adamom?"

"To máš jasne. No a ty?" usmiala som sa. Nemám ju rada, ale je predsa z tej istej fakulty takže mala by som sa s ňou aspoň baviť. Pozrela sa znova na Teda a už som pochopila. On sa na ňu pozrel a usmial sa.

"Chápem. Tak ja už idem" ani som nečakala čo povie a odišla som. Obzrela som sa a môj a Tedov pohľad sa stretli. Zrazu som cítila že sme si znova taký blízky. Rýchlo som odvrátila pohľad a šla som najďalej od neho.

Teddy

"Ahoj" musela sa jej pozdraviť?

"Čau"  

"Ako sa máš?"

"Fajne a čo ty?" kedyže ja sa mám tak. 

"Celkom to ujde" zacítil som na sebe pohľad Márii, ale ignoroval som ho.

"Na ples ideš s Adamom?"

"To máš jasne. No a ty?" znova sa na mňa Mária pozrela. Musel som sa aj ja na ňu pozrieť. Keď som sa pozrel usmial som sa na ňu, ale nebol to pravý úsmev.

"Chápem. Tak ja už idem" pozrel som sa na Victoire a videl som ako odchádza. Nemohol som od nej odtrhnúť pohľad. Tak veľmi mi chýbal jej smiech, jej názory na to čo robím a všetko ostatné. Na chvíľu som odvrátil zrak no znova som sa na ňu musel pozrieť. V ten moment sa na mňa pozrela aj ona. Cítil som sa konečne šťastný tak ako som pri nej stále bol. Bolo to ako keby sme sa nikdy nepohádali a boli stále spolu. 

"Ted počúvaš ma?" z rozmýšľania ma vyrušila Mária.

"Áno jasné"  aj keď to nebola pravda. Nie je to klamstvo.

"Beriem si červeno-zlaté šaty ak by ťa to zaujímalo"

"Zaujíma ma to" povedal som a usmial som sa na ňu. 

"Strašne sa teším. Nikdy ma nik nepozval. Som tak rada že aspoň na posledný ples nejdem sama. Som ti vďačná za všetko"

"Maličkosť" usmial som sa na ňu. Ona ma objala. 

Poobede sme mali hodinu elixírov.

"Výborne pán Lupin váš lektvar je dokonalý, 10 bodov pre chrabromil" povedal profesor Ehnaen.

"Ďakujem" povedal som.

"Po hodine tu ostante" prikývol som a čakal som kým ostatný dokončia svoj elixír. Keď sa hodina skončila prišiel som k stolu profesora Ehnaena.

"Čo potrebujete?" sptýtal som sa ho zdvorilo. 

"Dopočul som sa že chcete byť aurorom. To je celkom fájn a tak by som vám chcel dať nejaké knihy o elixíroch. Veľa šťastia" 

"Ďakujem" zobral som od neho knihy a šiel som do klubovne. Sadol som si a začal som tie knihy čítať. Skončil som asi o 22:00. 

:3