Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Niečo sa deje a je to vážne

Prečo to vlastne robím? Veď ja vôbec taká niesom a nikdy som nebola. Viem že toto nieje správne. Za toto čo teraz robím bude trpieť veľa ľudí. To nemôžem dopustiť. Toto sa nemôže stať. To čo sa stalo dnes s Dávidom bol len jeden veľký omyl nič viac. Už nebudem taká. Budem iná. Budem nedostupná.

"Adam stačí...nechápeš prestaň" skríkla som a skočila som zo stola na ktorý má položil.

"Veď sama si ma chcela"

"Je mi to ľúto, ale už nie. Nechcem byť suka..to nie mám svoju hrdosť. Som predsa Weasleyová a Delacourová. Nemôžem sa takto správať" vykríkla som na neho a vybehla som preč. Bolo mi jedno kde som šla hlavná vec že budem sama.

Ako som sa mohla takto správať. Som predsa dáma a tie takéto veci nerobia. Za to ma bude matka nenávidieť. Pre Merlina. Zošuchotala som sa na zem a plakala. Nebránila som sa slzám. V minulosti by som sa zo seba smiala keby mi niekto povedal že budem plakať, no teraz je to krutá pravda. Krutá a bolestivá pravda.

Ráno som sa zobudila na mäkkom. Otvorila som pomaly očí a nemohla som tomu uveriť. Znova som skončila na ošetrovani. Pre Merlina čo sa to tu deje. To predsa nieje normálne. Pozrela som sa okolo a bolo tu prázdno a ticho. Slnko už dávno svietilo. Začula som kroky a tak som si znova ľahla do postele.

"Slečna Weasleyová už ste hore?" spýtala sa ma ošetrovateľka. Kto iný by tu predsa len bol. Ja hlúpa som si znova namýšľala že by to bol Teddy.

"Čo som vám včera povedala? Aby ste sa tu večer stavili no a vy nie. Vy ste sa včera opili do nemoty s zaľahli na zem" pre Merlina odkiaľ no vie. Pozerala som na ňu z otvorenými ústami.

"Ja viem vždy a stále všetko" usmiala sa na mňa a odišla. Vrátila sa po 5 minútach z nejakými elixírmi. Hlava mi šla vybuchnúť keď som sa musela posadiť aby som ich vypila. Chvíľu mi to trvalo no potom som konečne dopila svoj posledný elixír a znova ľahla.

"Ale ako?" spýtala som sa keď bola na odchode.

"To nieje podstatné. A teraz spať. Potrebujete si oddýchnuť" hneď ako som zavrela očí som uvidela modré vlasy.

Len ich šmuhu. Išla som presne tam kde tie vlasy. Behala som tak rýchlo ako to len šlo, ale nemohla som ich dobehnúť. Sadla som si na zem a dala hlavu do rúk.

"Victoire nevzdávaj sa. Musíš bojovať. Si tu pre nejaký dôvod. Tak bud silná" vstala som bežala ďalej. Behala som dosť dlhú dobrú pokiaľ som neprišla k nejakému stromu. Prišla som bližšie a uvidela telo. Telo bez života. Bolo to moje telo. Čupla som si k nemu a obhliadla som si ho. Bolo také bezvládne. Položila som si hlavu na hrudník svojho tela.

"Takto skončíš ak nebudeš bojovať. Chceš takto skončiť? Ja verím že nie. Veľa ľudí ťa potrebuje" zdvihla som hlavu k nebu.

"Nie..nepotrebuje. Tá jediná a najdôležitejšia osoba ma opustila. Už mi nezostal nik len ja sama. Už nevládzem" postavila som sa.

"Už dosť" skríkla som z plných pľúc a padla na kolená. Krvácali.

"Pre Merlina slečna Weasleyová" prebehol ku mne niekto a zdvihol ma. Vrátila som sa späť. Už som nebola vo svojom sne. To všetko čo sa stalo bol.. bol len sen však? Pozrela som sa na kolená a bola šok zhrozená sama sebou.

"Pre Merlina čo sa vám deje?" začala som sa strašne triasť. To všetko čo sa deje je realita.. nieje to len sen.

"To bude v poriadku" objala ma Pomfreyová. Zahojila mi rany a ja som si znova ľahla do postele. Tu bolesť som cítila doteraz. Pálilo ma to rovno pri srdci. Tam.... a tak veľmi.