Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Začiatok roka

*O 1 mesiace*

Prázdniny boli strašne. Nikde som nešla pretože som vedela že tam bude on. Vôbec som nemala chuť sa s ním vidieť. Hľadieť mu do očí a vidieť v nich ako je šťastný. Nie neprosím.

Hneď po skončení školy sme mali ísť k Potterovcom. Tento rok sme tam mali aj mi namierené. No ja som sa hneď deň po skončení školy musela rozprávať s otcom o tom.

"Otec prepáč mi ale ja tam nechcem ísť"

"Ale prečo Victoire vždy si sa tam tešila. Bude tam aj Teddy"

"No ved práve" otočila som sa na odchod no otec ma zastavil.

"Victoire čo sa deje?" opýtal sa otec.

"Vôbec nič"

"Miláčik nechaj ma sa s ňou porozprávať" otec ustúpil a odišiel do svojej izby. Aspoň to tak predpokladám. Mama si sadla na gauč tak som si sadla vedľa nej. Chvíľu bolo ticho no potom ma chytila za ruku a začala rozprávať.

"Srdiečko čo sa deje že t nechceš ísť?" vzdychla som si. Keby si tak vedela mami.

"Neviem proste tam nechcem ísť"

"Na všetko je odpoveď a ja viem ze mi klameš. Vždy si bola šťastná keď si mohla byť s nimi. Keď si mohla byť s Teddym" pri jeho mene som sa strhla. Mama si to všimla.

"Niečo s Teddym?" ouu...najvyšší čas vymyslieť klamstvo. Nechcem máme klamať, ale bojujem to musieť urobiť pre svoje dobro.

"Len sa mi neozval. Chodí teraz s Máriou a nemá na mňa časť a do toho sa musím ešte veľa učiť. Skúšky nedopadli veľmi dobre a chcem si zlepšiť známky" fuuha dúfam že mi do zožerie lebo klamstvá niesu moja parketa.

"Vic nechceš tam ísť kvôli Márii?" ona všetko pooletie.

"Nie mami. Musím sa učiť. Veď dobre vieš ako som dopadla. Robote ma nechajte doma a vy choďte niekam so starými rodičmi" usmiala sa na mňa to znamená že to pochopila.

"A nechceš ísť s nami za rodičmi do Francúzska?" zakývala som hlavou na nesúhlas a šla rovno do izby.

Na ďalší deň mama s otcom sa so mnou rozlúčili a odišli do Francúzska muklovským spôsobom. Nechali mi tu nejaké peniaze, pretože asi 2 mesiace bez jedla by som nezvládla a ja ešte nemôžem používať prútik. To bude môcť až v máji. Veľmi sa na ten moment teším. Keď budem môcť kúzliť aj doma. No a mojich oboch súrodencov poslali k Potterovcom, no a za to im ďakujem.

Spomienky na Rokfort ma bolia. S Adamom sme sa odlúčili. Tá party proste nedopadla tak ako malá. David. Pre Merlina s ním sa už stretnúť nechcem. Je to obyčajný idiot. Nik sa nedozvedel o tom co sa stalo, ale už len pohľad na neho a je mi zle. Je mi zle z neho. Tvári sa ako keby som bola jeho majetok. Tak to brrr chlapče niesom ničí majetok.

Rokfort. Môj druhý domov. Teraz je to už len peklo. Bojím sa čo sa bude diať. Bojím sa toho všetkého. Bojím sa čo príde ak sa tam vrátim. Zmení sa niečo medzi mnou a Adamom? Určite nie. Bude to stále rovnaké ako naposledy.

Čupla som si na zem a začala plakať. Chýbal mi a to naozaj. Nikdy mi tak nechýbal. Cítim sa sama. Je to strašný pocit stratiť 2 najúžasnejšie osoby vo svoje živote.

Plač po 2 hodinách ustal. Vyplakala som sa až do prázdna. Vstala som a šla som rovno do izby spať. Nemala som chuť jesť a ani piť. Proste som chcela byť sama. Dosť divne keď som bola v dome úplne sama.

Ráno mi prišiel list od rodičoch. Otvorila som ho a začala čítať.

Ahoj Victoire,

mala si ísť s nami. Starý rodičia sa na teba stále vypytujú. Chýbaš im. Rozhodli sme sa tu ostať až dokonca leta čiže nakúpiť si môžeš aj sama. Vrátime sa deň pred tvojim odchodom.