Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Náhradný termín

Pomaly som šla hore, ale nik tu nebol. Teddy kde si, prosím ukáž sa mi. Vyšla som až hore a uvidela som ho tam. Zacítila som pocit šťastia. Šla som pomaly bližšie.

"Ted?" on sa otočil a ja som mu mohla konečne hľadieť do očí. Videla som v nich bolesť smútok a hnev.

"Dovoľ mi ti pomôcť" čupla som si k nemu.

"Pomôcť s čím? So mnou, ale prosím ťa viem si pomôcť" namietal Teddy.

"Prečo?"

"Čo prečo?" spýtal sa.

"Sme si tak vzdialený?"

"Tiež sa to pýtam" skopil zrak.

"Teddy odpusť mi to. Takto som to vôbec nechcela. Mrzí ma to" pozrel sa mňa a objal ma. Na ten pocit nikdy nezabudnem. Pocítila som okolo seba toľko šťastia. Ešte silnejšie som ho objala. Toto mi tak veľmi chýbalo. Pustil ma a aj ja jeho. Pozrel sa mi do očí. V tých som práve videla pocit šťastia. Ani v najhoršom sne ma nenapadlo že by sa toto mohlo stať. Žeby sme sa jedného dňa opustili, ale stalo sa to a to už nezmením.

"Victoire?" znova som sa vrátila s myšlienkami späť a pozrela na neho.

"Áno?"

"Chýbala si mi"

"Ty mne tak tiež " usmiala som sa na neho a aj on sa konečne na mňa poriadne usmial. Je to úžasný pocit vidieť osobu na ktorej vám záleží šťastnou. Zdvihol sa a podal mi ruku. Prijala som ju a on má zodvihol. Potom ma pustil a šli sme spolu dole z astronomickej veže dole. Ticho mi v tomto prípade nevadilo. Bola som za to rada.

Vošli sme spolu do klubovne a Molly ku mne rýchlo pribehla a objala ma.

"Molly zadusíš ma" pustila ma a usmiala sa na mňa.

"Báli sme sa o teba"

"Nebolo treba" pozrela som sa na Teddyho a on sa usmial na Molly.

"Chápem to" prikývla Molly a otočila sa ku Fredovi a Emme.

*O 2 mesiace

Nič sa nezmenilo. Všetkom po starom. S Teddym sme znova taký šťastný keď sme spolu. Ani jeden z nás neriešil vzťah medzi nami. Molly a Emma sa to snažili riešiť lenže ani jeden z nás sa na to nevyjadroval. Síce pri našich dotykoch som cítila niečo zvláštne nechcela som tieto krásne okamžiky skaziť. Každý večer som zaspavala zo slovami že ďalší deň bude výnimočný a tak som sa tešila na každé stretnutie a ním. Ale raz sa niečo medzi nami zmenilo. Ráno som sa mala stretnúť s Teddym, ale on neprišiel. Celý deň sa mi vyhýbal.

"Fred nevidel si Teddyho?" pýtala som sa ho to už veľa krát, ale stále sme sa čakali buď ráno, alebo na raňajkách no jeho ani tam ani tam nebolo.

"Možno mal niečo súrne" možno. Vzdychla som si a ďalej som sa prehrabovala v jedle. Nemala som chuť jesť. Hnusilo sa mi to. Vstala som od stola a šla som si do ložnice po knihy na dnešný deň. Bola streda takže 2 hodiny elixírov, potom 1 hodina herbologie a potom starostlivosť O zázračné tvory. Až na tie prvé hodiny dobrý deň je. Nečakala som ani na Emmu a ani na Molly nemala som náladu počúvať ich otázky. Šla som rovno na elixíry. Profesor Ehnaen bol ako inak hnusný ku mne. Ali sme vytvoriť elixír Živých mŕtvych a mne sa náhodou podaril ako mi povedala Emma s ktorou mám elixíry, ale profesor Ehnaen zavrhol môj elixír a tak som nedostala nič. Strašne ma to štve že práve ja som jeho obeť.

"Pán profesor chcem sa Vás spýtať prečo sme mi zavrhli môj elixír?" spýtala som sa na konci druhej hodiny.

"Slečna Weasleyová nebudem s vami o tom diskutovať"

"Ale prečo?"

"Nebuďte drzá slečna Weasleyová. Strhávam Chrabromilu 5 bodov. A žiadne námietky" Ten idiot. Vyšla som von a treskla dverami. Škoda že tu nieje profesor Slughorn teta Ginny hovorila že bol úžasný, a že bola v jeho klube. Šla som rovno ku skleníkom. Stál tam len Fred.

"Ahoj kde je Molly?"

"Na ošetrovaní"

"Pre Merlina čo sa jej stalo?" to dievča sa raz zabije.

"Spadla zo schodov. Neboj Emma je s ňou"

"Ako vždy nikdy nedáva pozor" nad tým som sa pousmiala, ale keď som si znova spomenula na hodinu elixírov hneď som pocítila v sebe hnev. Profesorka otvorila skleníky a ja som sa vybrala na moje obvykle miesto. Bola som tam sama dovtedy pokiaľ neprišiel Adam.

"Ahoj" mávol mi pred hlavou.

"Ehmm čau" povedala som zamyslene a znova rozmýšľala nad tým prečo je ten profesor taký idiot.

"Čo sa deje Vic?" otočila som sa na Adama.

"Mali sme 2 hodiny elixírov" povzdychla som si.

"A dopadlo to ako vždy" povedal. Je úžasné ako dobre má pozná. Usmiala som sa na neho.

"Robili sme elixír Živých mŕtvych a mne sa vydaril celkom dobre než som očakávala a profesor Ehnaen mi môj elixír zamietol a povedal že je nepoužiteľný prosím Emma expert na elixíry povedala že je dokonalý. Naštvalo ma to a na konci hodiny som šla za ním. Spýtala som sa ho prečo to urobil a on povedal že so mnou o tom nebude debatovať a strhol Chrabromilu ešte 5 bodov no a...." niekto má prerušil.

"Slečna Weasleyová a pán Steevenson prosím vás choďte do riaditeľne a dajte profesorke tento papier" pozrela som sa ma Adama a zdvihla som sa. Adam šiel za mnou. Keď sme vošli do hradu otočila som sa na Adama.

"Čo to malo byť?"

"Neviem, nevnímal som ju od vtedy čo si sa so mnou začala rozprávať" aspoň viem že ma počúval. Šli sme mlčky celú cestu.

"No...keď ideme k McGonagallovej mohla by si hej povedať čo sa dnes udialo na Elixíroch. Určite sa to bude riešiť " navrhol mi Adam keď sme stáli pred jej dverami. Zakopali sme a čakali. Dvere sa samé otvorili a my sme vošli dnu. Za stolom sedela McGonagallová a ako pozerám čakala na nás.

"Dobrý deň" povedali sme obaja naraz. Ja som sa náhla a podala som jej papierik. Otvorila ho a len pohybovala očami. Dúfam že to nebude nič zlé.

"Prepáčte že som sa ozvala, ale dnes sme malI Elixíry s profesorom Ehnaeom a robili sme elixír Živých mŕtvych. Emma niečo o tom elixíre vedela a keď som ho mala hotový povedala že je dokonalý, lenže profesor Ehnaen povedal že nestojí za nič. Že nieje dobrý. Spýtala som sa ho prečo a on povedal že sa k tomu nebude vyjadrovať" dokončila som svoj monológ a vydýchla som si. Adam sa na mňa pozrel s úsmevom.

"Ste prvá čo sa na neho sťažuje, ale ak chcete môžem vás nechať preveriť a spravíte znova ten istý elixír. Zajtra vás čakám o 3 v triede kde máte elixíry číslo 357" usmiala som sa od radosti.

"Ďakujem" chytila som Adama za ruku a bežala k dverám. On za mnou ani nestíhal.

"A slečna Weasleyová nabudúce nevyrušujte na hodine Herbologie" prikývla som a znova sa rozbehla.

"Ja som ti hovoril" otočila som sa na neho a objala som ho.

"Ďakujem" zašepkala som mu do ucha. Rozlúčila som sa s nim šla som na hodinu Starostlivosti o zázračné tvory.

Dúfam že sa vám táto časť bude páčiť. Viem písala som ju dlhšie než som dúfala, ale nemala som dosť času na toto. Pardon pusinky. Užite si ju