Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Dotyk

Celý deň mi v hlave vrtalo skadiaľ to len všetci vedia. Ja a Victoire sme boli len kamaráti. Ja k nej nič necítim. Prestaň klamať, zakríklo ma moje svedomie. Predsa všetci ti hovoria že ste tak silno prepojený tak prečo sa klameš. Ja sa neklamem okríkol som sa. Prečo si to len všetci myslia. Mohli by mi dať konečne pokoj. Sedel som na posteli a rozmýšľal. Medzi ľudí nechcem ísť, pretože sa tam cítim tak sám. Mám Máriu, ale ona nevie čo sa teraz deje. Nechcem aby to vedela. Chcem aby to bolo tak ak kedysi. Robiť sprostosti a byť každý deň v riaditeľni. Teraz to tak už nieje. Nemám na to dôvod, aby som bol taký. Som predsa dospelý nemôžem takto vyvádzať. Tento rok končím a chcem aby moje známky boli na jenotku. Aspoň to. Keď skončím školu všetko sa zmení. Pôjdem na výcvik a budem aurorom.  

"Ted?" pomaly sa otvárali a zrazu bolo vidno hlavu.

"Čau James" povedal som.

"Už si videl Victoire?"

"Nie, stalo sa niečo?"

"Ehmm...zasa chodí s Adamom" ja som to vedel.

"Myslel som si" ah jaj.

"Mal by si sa s ňou čo najskôr porozprávať"

"Ja viem, ale keď to nejde tak hneď. Nemôžem prísť za ňou hneď a povedať jej to. To nie" pre Merlina čo to ja rozprávam. Ja a ona nič. 

"Len to som chcel. Čau Ted" povedal James a zavrel dvere. Ten chalan je vážne celý po otcovi. Zasmial som sa v duchu. Keďže je dnes voľno nemusím nič robiť. Zobral som si knihu, tú ktorú mi dal profesor z elixírov. Keď som sa naposledy pozrel z okna bolo ešte svetlo, ale keď som sa znovu pozrel bola tma. Už musí byť večera. Vštal som a šiel do Veľkej siene.

Pomaly som sa vracal z večere keď za mnou prišiel Adam.

"Drž sa od Victoire čo najďalej" skríkol na mňa. Pozrel som sa na neho a ignoroval ho. Nechápem čo chce odo mňa to decko.

"Počuješ?" znova sa ozval.

"Daj mi pokoj!" teraz som sa neho zvrieskol ja a poriadne. Pozrel sa na mňa a odišiel. Nechápem čo si o sebe myslí. Idiot.  Vošiel som do klubovne a uvidel som jak sa Fred s Molly na mňa pozerajú. Ešte nebodaj aj ty chú po mne vrieskať.

"Poď" povedala Molly potichu a šiel som za nimi. Vyšli sme cez otvor a tam stála Victoire. Stál som ako omámený a ona stála s otvoreni ústami. Pomaly ich zavrela a pozerala sa na Freda a Molly, ale nič na to nepovedala. Toto nebude dobré. Mal som 100 chutí prísť k nej a objať ju, ale nemohol som. Pozrela sa na mňa jej krásnymi modro-zelenými očami. Pozeral som na ňu ako omámený, ale ako prvá ona uhla pohľadom zrazu akokeby som sa zobudil a pozeral okolo seba. Victoire nás obišla a vošla dnu do klubovne.

"Toto nieje dobré" povedala Molly a pozerala sa na Freda. Ja som pozeral na nich. Oni sa pomaly pohli a ja som šiel za nimi. Spolu sme šli na záchody v ktorých bol duch Umrčanej Myrty (neviem ako sa to meno píše ). Zastali pri umývadlách ja som sa pred nich postavil. Neviem vôbec čo chú. Najradšej by som bol keby mi dali pokoj. Všetci.

"Takže" povedala Molly. Pozrel som sa na ňu a čakal čo začne trepať.

"Prečo ste sa rozhodli so mnou rozprávať po 3 mesiacoch?"

"Pre Merlina Ted myslíš si že nám na Victoire nezáleží. Je to predsa moja sesternica" Molly pozrela na Freda a po tom na ňa.

"A čo ja mám s tým?" načo mi to hovoria? Vôbec ma to nezaujíma pre Merlina.

"Buď sa budeš Victoire vyhýbať, alebo sa konečne začnete spolu baviť" načo to riešia. Je to predsa naša vec.

"Áno viem nemali by sme sa do toho starať, ale už ani a ja a Molly neznesieme pohľad na vás. Trápi nás to že sa vy dvaja trápite" povedal Fred. Oni sú taký idioti.

"Viete čo...dajte mi s tým pokoj" vyjdem zo záchodov a idem izby. Som tak naštvaný na nich. Nechápem prečo sa do toho starajú. Sadol som si na posteľ a čítal som ďalej, ale nemohol som dlho čítať, pretože som nemohol prestať myslieť na to prečo ma odtiahli na záchody a začali mi rozprávať čo mám robiť. 3 mesiace ma ignorovali a teraz mi budú hovoriť čo mám robiť? ...tak to nie. Postavil som sa z postele a šiel dole. Prišiel som k Molly.

"Moja milá ty mi nebudeš hovoriť čo mám robiť. Teba nemá prečo trápiť prečo sa s ňou hádam, tak láskavo to nechaj tak" pozerala na mňa, ale nič. Nepovedala. Vracal som sa späť do izby keď zrazu stála predo mnou Victoire. Nevedel som čo mám robiť tak som sa na ňu pozeral tak ako ona na mňa. Pozerali sme si do očí. Tento krát sa Victoire neuhla pohľadom. Pozerali sme na seba asi 5 minút a stále nik neuhol pohľadu. Nemal by som uhnúťprvý ja tak ako to urobila dnes doma? Keď ja neviem. Pochopil som že sa musím odtiahnuť prvý. Pozrel som sa posledný krát do jej krásnych očí a odvrátil zrak. Pozrel som sa okolo a všetci na nás poticho zazerali. Pozrel som sa na Victoire a aj ona sa pozerala okolo. Znovu pozrela na mňa a vybrala sa preč. Keď okolo mňa prechádzala zacítil som jej ruku pri mojej. Pozrel som sa na naše ruky a potom na ňu. Ona urobila to isté. Pozeral som na ňu a ona ústami naznačila "prepáč" neriešil som to a stále sa pozeral na naše ruky. V klubovni bolo rušno to znamená že na nás nik nepozerá. Od vtedy čo som sa na nich pozrel je tu hluk. Som rád že ne nás nepozerajú. Musím čo najskôr odísť od nej. 

:) táto je tka.. ani neviem ako ju mám popísať..