Prišla jar a s ňou čas na zmiernenie

570 41 6
                                    

Toľko tepla som necítila už tak dlho. Bol príjemný jarný deň. Jarný chápete? Toľko času ubehlo a ja stále dúfam že mi napíše list a v ňom bude stáť všetko to čo k nemu cítim ja. Ale márne čakám. Prestala som dúfam už na Nový rok.

"Hej hrdličky nevideli ste Rose?" Fred sa zasmial.

"Určite niekde lieta s mladým Malfoyom."

"Chráň slová, poblízku je Al a Rose nechcela aby to vedel pretože Scorpio je..."

"Je jeho najlepší kamarát." dokončil Fred.

"Ako môže výrazne jeho najlepší kamarát keď mu klame?" Fred jej dal pusu do vlasov.

"Blondína moja." Emma sa snažila hnevať, ale to jej nejde. Všetci sme sa začali smiať. Milovala som takéto spoločné dni snimi. Zdvihla som sa a zobrala do ruky knihu od mamy a otca čo som dostala na Vianoce.

"Kam ideš?"

"Pamätáte sa ako som sa vás pýtala kde je Rose?" obaja prikývli. "Tak idem za ňou." zakývala som im a šla dnu do hradu.

Najbližšie bola knižnica a verím že tam môže byť. Otvorila som tie veľké dvere do knižnice. Merlin vždy mi dajú zabrať. Dnu bolo málo ľudí, ako som spomínala vonku bolo priveľké teplo aby študenti Trávili čas sedením v knižnici, ale poznala som jednu osobu čo počasie nezaujíma a tvrdí že ani chalani. Ako rýchlo mala Rose vyrástla.

Uvidela som ju na úplnom konci knižnice. Sedela tam s niekým koho neboli vidno pretože sedeli v kúte a tam bolo minimálne svetlo.

"Prepáčte že vás vyrušujem." otočila som sa na Scorpia. "Ahoj Scorpius."

"Victoire? Ako?"

"Ale prosím ťa. Všetci slepí to vidia len nie Albus. Takže buďte v poho."

"Prečo v poho? Doučujem ho len elixíry." obraňovala sa Rose.

"No.. to je jedno. Potrebovala som niečo, ale na tom nezáleží. Ak je Scorpius vážne tak hlúpy v elixíroch aj pri Slughornovi tak nech sa páči. Je celá tvoja." usmiala som sa nad poslednou vetou a odkráčala som znova von.

Emma s Fredom sa spolu šantili v tráve ako malé deti. Zbožňujem ich takýchto. Len keby som mohla byť aj ja taká.Okolo mňa prešlo Molly. Popravde teraz sme sa nebavili podľa mojich predstáv. Prestala sa so mnou rozprávať keď zistila že už neužívam lieky. Viem hlúposť, ale ona si musela že mi je po nich lepšie, lenže mne bolo lepšie pri nej a pri ostatných. Emma Fred a Adam to zobrali dobre. Síce Adamovi sa to nepáčilo zo začiatku uvedomil si že mám pravdu ja, a nechal to tak.Dávid sa na mňa prosebne pozrel. Už asi zistil aká je Molly keď sa na niekoho hnevá. Jedným slovom nedostupná. Teraz je ten čas.

"Ahoj Molly. Dávid." Dávid sa na mňa usmiala, ale Molly sa na mňa ani nepozrela. Fajn.Vrátila som sa späť na deku kde sme predtým sedeli. Dobehla ku mne Emma.

"Nešla si hľadať Rose?"

"To áno, ale doučuje." naznačila slovo "Aha" a vrátila sa k Fredovi. Ja som si otvorila knihu a venovala jej.

Deň ubehol ako vietor a už som ležala v izbe. Bola som tak vyčerpaná. Dnešné 2 hodiny elixírov a ten slnečný deň mi dali zabrať. Bola som nadmerne šťastná. Po večeri som čas trávila s Adamom a venovali sme sa Herbológií. Obaja sme boli vo svojom a šťastní.

"Emma aké máš len šťastie." ozvala sa z vedľajšej postele Mia. Mia bola stále nezadaná. Chalan d ktorým išla na ples bol sukničkár ktorého zaujímalo iba dievča ktoré dostane do postele. Idiot trápny.

Teddy and Victoire  /Harry Potter-ff/Onde histórias criam vida. Descubra agora