Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Späť my

Dni sa vliekli veľmi pomalou rýchlosťou. Stále som pociťovala výčitky Adamovho stavu. Nestretli sme sa odo dňa keď mi náramne preplo a bozkávala som sa s ním ako o život. Nechápem čo sa to so mnou dialo. Bola som ako vymenená, no a teraz nie som o nič lepšia. Správam sa ako mrcha, ale je to len pre moje a ich dobro. Odsudzujem od seba úplne všetkých. Veď čo aj tak im nechýbam.

Jedného dňa došlo na to, že som sa konečne stretla s Adamom a mohla sa s ním porozprávať, no on ma úplne ignoroval. Neviem či je urazený, ale mohli sme sa aspoň porozprávať.

"Adam počuješ ma? Neignoruj ma už to tak dlho nevydržím. Hneváš sa na mňa tak nech, ale aspoň sa porozprávajme. Nenechaj ma trpieť. Áno viem trpel si kvôli mne veľa, prepáč mi to len prosím buď aspoň chvíľu so mnou už to takto dlho nevydržím. Hrať sa na to čo niesom" pozrel sa na mňa tým jeho zúfalým pohľadom plným bolesti a priblížil sa kumne pomaly.

"Prepáč" povedala som ešte raz a on ma silno objal. Začal plakať. Chápala som ho. Aj chalani musia raz za čas plakať. Teddyho som videla viac krát plakať. Pár krát to bolo kvôli mne, čo som naozaj nechcela.

Prišlo mi z toho zle ako som na neho takto spomínala. Je to len minulosť, na ňu sa nemá spomínať. Vzdychla som si a opätovala som Adamovi objatie. Konečne mám pri sebe niekoho kto ma má rad. Ehm.. no ja to teraz tak cítim, naozaj neviem či ma má ešte stále rád, keď ma po celý ten čas ignoroval. Odtiahol sa odo mňa a zahľadel sa mi do očí. Nemohla som sa inam pozerať. Jeho krásne hnedé oči ma úplne hypnotizovali.

"Victoire Weasleyová to ako sa správam a ako vyzerám nieje kvôli tebe. V ten deň čo si ma odmietla som pochopil čo pre mňa znamenáš a nechcel som ti spôsobiť bolesť a tak som ťa nechal. Nemohol som sa na teba pozerať ako sa trápiš kvôli Edwardovi. Videl som na tebe že ho miluješ a mňa len považuješ za kamaráta" chvíľu odmlačal, asi mi dal priestor na uvažovanie toho čo mi povedal. Nadýchol sa a začal ďalej rozprávať.

"To prečo takto vyzerám je kvôli tomu že moja matka.. je- je chorá. Má rakovinu. Zistili jej to v mukovskej nemocnici keď mali haváriu s autom. No a rakovina sa nedá vyliečiť kúzlami. Veľmi sa o ňu bojím, pretože viem a cítim to že tu už dlho nebude. Je to už pár mesiacov čo to vieme a veľmi si vážim chvíle s ňou. No a preto takto vyzerám, nespím, ale sedím pri jej posteli a pozerám sa na ňu. Chcem si ju zapamätať takto. Veľmi ju ľúbim. Veď je to predsa moja mama" a znova bol ticho. Pre Merlina. Je to strašné, keď kúzla neviedia vyliečiť nejakú chorobu. Veď v tejto dobe je všetko pomaly skutočné, ale možno nie. Povzdychla som si a objala som ho silnejšie ako on vtedy mňa. Bála som sa o neho že ho stratím keď mu zomrie mama. Veď stratí veľkú časť seba a veľkú časť svojho života. Je to ten najmilejší chalan akého poznam nemožem stratiť aj jeho.

"Nedovolím aby si sa zrútil, budem stále s tebou. Nechcem stratiť aj teba. Už nemám nikoho. Veľmi si mi chýbal" a to bolo posledný krát čo pri mne plakal. Nezniesla som pohľad na jeho plač tak ako aj on na môj.

Trávili sme spolu pomerne veľa času. Jeho matke sa pomaly, ale isto zhoršoval stav. Bolo mi ho ľúto. Nikdy by som nezniesla keby som stratila svoju mamu.

Všetok svoj voľný čas som dávala jemu. Pomaly som zabúdala na to čo sa v minulosti stalo. Už mi ani tak veľmi nechýbal. Spôsoboval mi bolesť ktorú som už zažiť nechcela. Bola som pomerne šťastná.

"Vic nemusíš so mnou tráviť všetok svoj čas. Máš predsa aj iných kamarátov okrem mňa" povedal to tak smutne a mňa to zranilo.

"Pre mňa si dôležitý ty. Oni sú určite v pohode veď majú jeden druhého. Tak ako ty a ja" usmial sa na mňa a pobozkal ma. V knižnici plnej ticha.

Hneď ako to urobil tak to aj oľutoval. Mňa to uarazilo. Ako to mohol urobiť. Vedel čo k nemu cítim.

"Prepáč mi to Victoire. Si tu so mnou stále a ja znova pociťujem tie city k tebe" Tak to ma zaskočilo. Myslela som ze niečo ku mne cíti, ale nečakala som že to dá najavo takto a povie mi to na rovinu.

"Ššššššššt" za chrbtom sa mi objavila madam Pinceová. Otočila som sa na ňu a len som kývla hlavou na súhlas.

"Adam vieš že moje city sú už iba kamarátske. Momentálne lásku nevyhľadávam a nechcem riešiť vzťahy. Chcem aby sme boli tak ako doteraz. Veľmi ťa mám rada no nieje to to čo ty cítiš ku mne" zašepkala som a začala som si baliť učebnice.

"Chápem"

"Maj sa" zakývala som a odišla som hneď do spoločenskej miestnosti, no nečakala som že stretnem tohto malého tvora ktorý mi prirástol k srdcu. Doučovala som ho Transfiguláciu ktorú má s McGonagallovou, ako inak.

"Ahoj Sebastián"

"Čau Victoire"

"Kde si bol?" spýtala som sa ho prvá.

"Odoslať sestre môj list. Písala mi aká je šťastná a tak" keď povedal šťastná hneď mi to došlo. Neudržala som sa na uzde a rozutekala som sa. Baby sú dosť urevané, no a ja niesom výnimka. Pre Merlina ako bolí neopätovaná láska. Hlúpa láska. Od tohto okamihu som zabudla na všetko čo sa ďalej dialo.

"Slečna Weasleyová?" prečo sa vždy v tej nesprávnej chvíli zobudím na ošetrovni.

"Čo tu zas robím!" zdvihla som hlavu a poobzerala som sa okolo. Stála tu McGonagallová madam Pomfreyová a strýko Charlie.

"Strýko Charlie čo ty tu robíš?" ako sa sem dostal? Ak ho zavolala McGonagallová kvôli tomu že moji ordičia nemôžu je mŕtva celá škola.

"Srdiečko budem tu učiť" Pozrela som sa na McGonagallovú a tá sa na mňa divne usmievala. No čo by nás on mohol učiť.. o drakoch?

"Aha..." vstala som, ale Poppy ma zastavila.

"Mladá dáma boli ste v kóme 2 dni, neviem ako sa vám to podarilo" ten jej výraz hovoril za všetko.. Ja na to prídem Weasleyová... pre Merlina ja sa jej až bojím. "ale ostanete tu" no do prdele. Ja chcem ísť preč. To sa vždy stane len mne. Potrebujem byť s Adamom, no ale niee ja musím trčať na ošetrovni.

Znova som si ľahla do postele a šla spať.Bola som veľmi unavená, ale pokiaľ som si na to nespomenula tak sa mi spať nechcelo. Chvíľu trvalo kým všetci odišli, no ale potom tu bol už kľud. Konečne sama. Zatvorila som oči a ja hlúpa si myslela že sa mi bude spať dobre.

Znova som stála oproti nemu. Hľadela som do jeho očí ktoré mali teraz farbu tých mojich, Milovala som keď sme mali rovnakú farbú očí. Milovala som ho celého. Tú silu ktorú som cítila z neho ma robila ešte silnejšou. Pri ňom som sa cítila výnimočne. Jemne ma začal bozkávať po krku. Cítila som sa výnimočne. Tak by sa mala cítiť každá baba pri svojom chalanovi.

Svojom.... Teddy je len môj.

"Milujeme"

"Sa" dokončila som.

"Teddy" skríkla som. Madam Pomfreyová ku mne dobehla celá zadýchaná. Bola úplne mimo ako keby počula niečo.. ja som jeho meno skríkla nahlas! Pre Merlina. Dostala som pár elixírov na upokojenie a znova som zaspala.

Keby to len dievča vedelo že práve takýto istý sen mal aj istý chalan pre ktorého sa trápi.

Dúfam že ste spoko zlatíčka. Chcela som vám ju sem dať včera, ale keď som mala narodky ale mali sme malého drobca tak som zabudla... prepáčte to starej koze čo má 16 rokov :D :D .. :3 ďakujem za krásnych 5000+ reads a 500+ votes .. :3 veľmi si vážim vašu podporu.. :) ste T.O.P