Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Hádka

Dnes sme mali 3. skúšku tanca. Tak veľmi som sa na ňu tešila, síce stretnem sa tam s Teddym. Ja ho už neriešim mám na neho také nervy. Snaží sa ma nasrať abo čo? Zabiť ho je málo.

"Tak čo ideme?" spýtal sa ma Adam.

"Jasné" chytila som ho za ruku a šli sme spolu na skúšku tanca.

"Toto je vaša 3. ale aj predposledná skúška. Posledná bude pred plesom. Takže pán Filch zapnite hudbu" povedala McGonagallová a všetci sme začali tancovať.

"Je to také krásne" povedal.

"Čo tým myslíš?"

"Myslím tým to že sme spolu. Že spolu tancujeme a ..." ďalej už nepokračoval.

"Zlatko?"

"A pôjdeš so mnou na ples?" to ako vážne?

"Jasné že áno" povedala som a objala ho.

"Utíšte sa" skríkla McGonagallová.

"Pardon" povedala som. Bola som strašne šťastná. Za 2 mesiace sú vianoce a ja ešte nemám pre nehe darček strašné toto. Musím niečo vymyslieť.

"Nad čím tak rozmýšľaš?" spýtal sa Adam počas tancovania.

"Ehmm..no ja.. rozmýšľam nad tým že som ešte stále nenapísala rodičom" mohla som mu povedať pravdu, ale nechcela som.

"A vedia o nás?"

"Vôbec. Nemali ako pretože som im nenapísala" moja mama by určite šalela.

"A máš v úmysle im to povedať?" povedala by som im to, ale je to dosť ťažké. Otec by to pochopil no mama to ani neviem.

"Asi áno" síce možno to bude ťažké. Ďalej sme spolu tancovali mlčky. Mala som sa úžasne. Mám chalana ktorého ľúbim a ktorý ľúbi mňa. A taak..

"Ďakujem vám veľmi pekne" začala McGonagallová. Ani som si nevšimla kedy skončila pesnička.

"Som tak rada že ste sa zúčastnili týchto tanečných skúšok. Už teraz sa teším ako si študenti zo 7 ročníka zatancujú úvodný tanec." všetci sa pozerali okolo seba. Ja som pohľadom našla Teda a on len kukal že wtf?! poznám ten jeho pohľad.

"Takže pripravte sa. Verím vám že ma očaríte. A teraz sa majte" povedala McGonagallová a odišla. S Adamom sme sa vybrali von s miestnosti.

"Idem do izby po knihu stretneme sa v knižnici" pobozkala som ho a utekala do izby po knihu. Do keď som behala do niekoho som narazila.

"Preboha" skríkla som.

"Čo nedávaš pozor" skríkol na mňa niekto.

"Prečo na mňa vrieskaš to ty si do mňa narazil" zdvihla som hlavu a uvidela som jeho.

"Tak to...." a on zdvihol hlavu.

"Ako vždy nepozeráš pred seba" zdvihol hlas.

"Akože nezdvihuj na mňa hlas jasne nemienim počúvať reči druhých"

"Od kedy ťa zaujímajú reči druhých? Doteraz ti bolo jedno čo si myslia"

"Si tak hrozný" cítila som slzu na líci a začala som behať preč do izby. Chytila som macíka od Teddyho a hodila ho do steny.

Asi trošku kratšia a nudná ale sorry.. nevedela čo presne písať