Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Je nemocná

Predo mnou stála ona. Vyzerala strašne, mala veľké kruhy pod očami a bola veľmi bledá a štíhla. Bolo jej až vidno kosti. Ale bola stále nádherná.

Nevšimol som si že ju niekto drží za ruku. Šiel som od ruky až po tvár a predo mnou stála aj Mária.

"A- ako si mohla?" spýtal som sa narovinu.

"Čo si čakal že ti o nej poviem a všetko by sa medzi nami zmenilo? Nechcela som to riskovať."

"Aj bez toho si veľa riskovala. Nechápem ťa" znova som sa pozrel na Victoire. Stala bez duše. Myslím že si ani neuvedomovala že som tam.

Akoby Mária vedela čo sa chcem spýtať: "Vníma ťa, ale nereaguje na teba. Hlavne na teba. So mnou občas pokecá, ale len o tom že je zdravá. Myslím že má na teba blok, ale to si mohol vyčítať v jej spise." ako to len ona vie.

"Počkám ťa u teba" obišiel som ich a šiel som do nej pracovne. Prečo sa to všetko deje tak rýchlo. Všetko tak naraz. Mieša mi to moje myšlienky.

Chvíľu som tam sám pobudol, ale potom sa otvorili dvere a dnu vošla Mária. Odložila nejaké papiere a sadla si za stôl. Chcel som, ale aj nechcel viac vedieť. Bude ma to iba viac trápiť.

"Vieš..."

"Nechcem sa o tom baviť."

"Vážne?" prikývol som sa a už ani raz ju nespomenula. Bol som rád.

"Mrzí ma to ako som sa k tebe správala. Nechcela som byť hnusná. Viem sny sa nedajú ovplyvniť, ale nemohla som ťa to vtedy myslieť keď som bola naštvaná. Prepáč" postavil som sa pred ňu.

"To je v pohode. Milujem ťa"

"Aj ja teba." usmiala sa na mňa a pobozkal som ju. Chvíľu sme sa len tak bozkávali, ale potom vošla do jej pracovne sestrička.

"Prepáčte, aké slečna Weasleyová sa chce s vami rozprávať." Bol som prekvapený tak ako aj Mária.

"Už idem." postavila sa a odišla a tak som sa vydal aj ja domov.

Victoire

"Zavolajte mi doktorku." Musím odtiaľto vypadnúť. Moje pokusy o útek nevyšli, a nechcem trápiť rodičov.

"Áno." odišla. Chvíľu som tam sama sedela a hľadela pred seba. Potom sa otvorili dvere a hneď zavreli. Vedľa mňa stoličku si sadla ona.

"O čom si chcela so mnou rozprávať?" o tom ako si mi zničila život!

"O tom že chcem ísť domov."

"Táto téma je uzavretá." Jasné keď si to tak rýchlo uzavrela.

"Budem spolupracovať. Budem brat lieky a všetko ostatné, len ma už konečne pusť."

"Sľubuješ?"

"Isté." prikývla som proti svojej vôli. To že som dnes videla Teddyho ma prinútilo s tedy odísť.

**

"Takže tu sú lieky a vaše papiere. Písala som madam Pomfreyovej aby na teba dávala pozor. Vážne Victoire daj si pozor."

"Budem." už vážne budem.

"Verím ti." zobrala som si tašku z vecami a odišla preč.

**

"Mami, prosím ťa pusti ma do školy."

"Nie Victoire, bojím sa o tebe čo to nevidíš?" vzdychla som si.

"Ale miláčik pusti ju. Nevidíš ako sa doma trápi?" konečne sa ozval otec a to ešte v môj prospech. Sadla som si do kresla a len tak som tam sedela.