Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Riaditeľňa

Pomaly som sa vybrala do Veľkej siene na večeru. Vôbec sa mi nechcelo výjsť z izby, ale hlad ma vyhnal von. Keď som nakukla dnu bolo tam dosť ľudí. Pomaly som vchádzala dnu. Sadla som si medzi Molly a Freda.

"Čo sa deje? Vyzeráš ako troska"

"Si veľmi milá" povedala som a odpila si z tekvicového džúsu.

"Tak povieš nám čo sa stalo?" spýtal sa Fred.

"Spýtajte sa jeho" ukázala som hlavou na Teda.

"To ako vážne? Zas ste sa pohádali" povedal Fred.

"Vy dvaja vy ste sa mali udobriť" začala hovoriť do toho Molly.

"Mohli by ste ma nechať najesť. Nebola som ani na obede"

"Ten plač ťa vyhnal z postele?"

"Koho zaujíma čo hovoríš ty?" odvrkla som Teddymu.

"A koho zaujímaš ty. Tam si choď ďalej vyplakávať do vankúša"

"Skús už konečne držať hubu" skríkla som až sa všetci utíšili. Zrazu tu napochodovala McGonagallová.

"Obidvaja do riaditeľne" povedala tak potichu. Šla som za McGonagallovou a ešte za mnou Ted. Vošli sme dnu a stáli tam potichu.

"Chcem vedieť len jedno. Čo sa to s vami porobilo?" spýtala sa.

"Nič" skríkla som plná zlosti.

"Slečna Weasleyová skľudnite sa. Pán Lupin povedzte mi to vy"

"Ako povedala Weasleyová nič" práve ma nazval priezviskom?! idiot.

"Slečna Weasleyová má uplakané oči a vy ste plný hnevu muselo sa niečo stať" to ako prečo sa stará do nás je to medzi nami a nie medzi mnou.

"Takže ako to povedať. Tu slečna Weasleyová mi začala liesť na nervy. Nemohol som zniesť už jej prítomnosť. Nemohol som mať žiadne priateľky pretože som musel byť iba s ňou" pozrela som na neho. Čo si to navymýšľal. Ja som to nikdy takto nechcela. Na líci som len zacítila slzu. Pozrel sa na mňa Ted. Keď uvidel slzu obrátil zrak.

"To nieje pravda. Ty si mohol byť s kým chceš. Ja som BOLA len tvoja kamarátka nič viac" to bola som zvýraznila.

"Bral som ťa ako sestru"

"To je od teba milé" McGonagallová len mlčky na nás pozerala.

"Si tak trápna"

"A ty idiot"

"Dosť" skríkla McGonafallová.

"Prečo sa spávate tak k sebe. Môžte si odpustiť"

"Nikdy" skríkla som a ušla preč. Behala som čo najďalej od riaditeľne. Nechcela som nikoho vidieť. Dnes už nie. Sadla som si na schody a začala s plných pľúc plakať. Chodba bola prázdna takže bolo jedno čo budem robiť. Začala som kričať s plných pľúc. Bolelo to ale mne to bolo jedno.

"Halo?" niekto sa ozval.

*vzlyk* "Áno" prišiel niekto ku mne. Nezdvihla som ani hlavu len som ucítila objatie.

"Som tu" povedal Fred. Vtedy som začala ešte viac plakať.

"Neboj sa sesternička som tu" a ešte tuhšie ma objal.

"Ted *vzlyk* je taký *vzlyk* klamár!"

"Čo sa stalo?" spýtal sa.

"Klamal *vzlyk* McGonagallovej" Fred mi podal vreckovku. Utrela som si slzy.

"Ako klamal? Čo ti urobil?"

"Povedal McGonagallovej že som mu začala liesť na nezvy" *vzlyk*

"Tak nech si ma nepraje" postavil sa ale ja som ho chytila za ruku.

"Nechoď nikam ostaň so mnou"

"Nemal by tu byť Adam?"

"Nechcem aby vedel ako sa trápim kvôli tomu idiotovi" sadol si ku mne a obímal ma.

"Mám ťa rád sesternička" a jemne sa na mňa usmial.

"Aj ja teba"

Teddy

"Čo to malo znamenať pán Lupin?" spýtala sa McGonagallová keď Victoire vybehla z jej pracovne.

"Nič"

"Prečo ju trápite? Nevideli ste ako ju to všetko bolelo?"

"Bolelo ju niečo? Tak to mi je ľúto" povedal som a čakal kedy ma už konečne pustí preč.

"Dobre nechám vás zatiaľ tak, ale nabudúce zostanete po škole" vstal som a odišiel som preč. Nechcem už viac počúvať tie hlúpe reči. Čo si len Victoire myslela že tej starej poviem pravdu. Nikdy. Nemá právo za nás rozhodovať a dávať dokopy to čo už nieje. Bože ako ja toto nenávidím keď ľudia za mňa rozhoduju. Ako ju to len mohlo bolieť. Ona sa na mňa vykašľala nie ja. Pomaly som sa pobral do klubovne. Otvoril som dvere a všetky pohľady smerovali na mňa.

"Dajte si pohov" zakričal som a odišiel do svojej izby. Keď som si ľahol do izby vletela Molly.

"Čo si zas urobil?"

"Čo vrieskaš!"

"Prečo to robíš? Victoire za nič nemôže. Keby si sa ty zaľúbil robil by si to isté čo ona"

"Ty vôbec nevieš čo by som robil"

"Poznám ťa Edward Lupin dosť dobre. Tak mi tu nehovor že by si to neurobil"

"Nikdy by som sa nevykašľal na najlepšiu kamarátku tak ako ona na mňa"

"Ona sa na teba nevykašľala ona len bola zaslepená láskou" začal som sa zamýšlaď nad tým. Ani som si nevšimol kedy odišla. Chcem aby sme boli znova kamaráti, ale nechcem aby znova na mňa kašľala. Nebudem sa s ňou baviť. Nechám ju tak. Ona bude s Adamom a ja sám. Po skončení školy pôjdem pracovať ako moja matka. Budem aurorom.

:))thank you