Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Kvet smrti

Ešte stále mi nič nepovedali len obe na mňa hľadia. Pre Merlina povedzte už dačo. Ja to tu už neovládam.

"Cítili sme sa nejako inak dnes?" spýtala sa McGonagallová.

"Pomerne dosť mimo a... a sám" vyšlo zo mňa. Victoire sa rozplakala. Ona vie čo sa deje tak prečo je ticho. Nikdy nieje ticho keď sa niečo deje.

"Je to tak. Presne ako som povedala slečna Weasleyová viete čo som vám povedala a bude to ešte horšie"

"Ale čo?" spýtal som sa na rovinu. Nemôžem už viac čakať. Boli ma pohľad na plačúcu Victoire no ešte viac má bolí že sa niečo deje a ja neviem čo a cítim že to je až veľmi zlé.

"Tak mi totiž povedzte"

"Vaša stará mama... "

"Len mi nepovedzte že...nie nie nie" to predsa nemôže byť pravda starká je moja posledná pokrvná žijúca. Starký zomrel vo vojne proti Voldemordovi aj s mojimi rodičmi ktorý mi tak veľmi chýbajú. Okrem Potterovcov nemám už nikoho. Som na svete úplne sám. Pre Merlina prečo sa to všetko deje práve mne.

"Teddy" ozvala sa potichu Victoire. Silnejšie mi stisla ruku. Zacítil som niečo teplé na líci. Plačem. Toľko bolesti mam na srdci. Som 17 ročný chalan a stratil som všetkých. Som sám.

"Som tu pre teba. Som tu s tebou" ako keby mi čítala myšlienky. Bol to strašný pocit vedieť že som tu sám. Bez matky a otca. Tak veľmi mi chýbajú.

Victoire

Keď ma profesor Flitwick poslal za McGonagallovou nevedela som čo sa bude diať. Prečo to povedala prvej mne. Bolela má predstava vidieť trápiť sa Teddyho. Viem ako ho to zničí. Ostala mu predsa len ona a po jej smrti je sám. Počula som v hlave jeho hlas ako ma potrebuje. Bolo tobdost magické, ale aj bolestivé. Sedel vedľa mňa a plakal. Pre Merlina Teddy. Tak veľmoci vytrpel. Zažil toľko bolesti. Znova som začula v hlave jeho hlas: "som tak sám, už nemám nikoho" stisla som mu ruku a čakala či mi to opätuje. Stisol mi ju ešte tuhšie a ja som pochopila mnoho vecí.
On je ten ktorého potrebujem a ktorý potrebuje práve mňa. Práve tu a teraz. Nikdy som nechápala ako môžeme byť mi dvaja najlepší kamaráti. Nedá sa to. Pre Merlina ako som mohla byť taká hlúpa. Vždy bol tu keď som ho potrebovala. Boli sme stále spolu. Nikdy by som si nemyslela že to bude tak.

*flashback

"Victoire srdiečko máš čas na chvíľu?" spýtala sa ma teta Hermiona.

"Isteže" prisadla som si k nej abona vyčarovala čaj. Jeden jej a druhý mne. Zamiešala si ho a odpila si.

"S Rose sa o tom nemôžem rozprávať je ešte mladá na takéto reči. S Ronom sme boli po celé tie roky najlepší kamaráti no dlho nám to spolu nevydržalo. V 6 ročníku som si uvedomila že on je chlap môjho života. Môj celý život. S Ronom sme neboli príkladní kamaráti. Stále sme sa hádali a mali výmenu názorov. Keď sme hľadali spolu horcuxy obaja sme si uvedomili že bez seba trpíme. Ron ti určite o tom rozprával" prikývla som. Stále o tom rozprával. Dokola rozprával ako veľmi miluje tetu Hermionu. Bolo to tak veľmi milé gesto keď vždy k nej prišiel a pobozkal ju do vlasov.

"A čo tým chceš dosiahnuť?" spýtala som sa jej.

"Ako je to medzi tebou a Teddym?" spýtala sa starostlivo.

"Sme najlepší kamaráti. Prečo ťa to tak veľmi zaujíma?" vyšlo zo mňa.

"Chceš tým naznačiť že sa to môže stať medzi mnou a Teddym? Nemožné. Môžme byť tak ako ty a strýko Harry. Neboj sa všetko je tak ako má byť" povedala som jej a odišla som preč. Nemala som chuť to s ňou riešiť. Vošla som do izby k Teddymu.