Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Herbológia

Prvý týždeň v škole bol dosť unavujúci, pretože som nebola zvyknutá na skoré vstávanie. Vždy ma budila Molly.

Konečne sme mali herbológiu. Milovala som ten predmet. Bola to časť mňa. Ten pocit, ked niečo potrebujete a zrazu je to tu. Je to úžasne.

Mali sme ju s Bystrohlavom. Učiteľka nás rozdelila do dvojíc, ja som bola s nejakým chalanom. Pozerla som sa na neho a zapozerala som sa. Bol iný. Cely nervózny a napnutý. Počas hodiny bol cely čas ticho. Snažila som sa s ním rozprávať, ale on nereagoval. Mala som sto chutí na neho vybľaknúť nech už niečo povie, ale nemala som na to odvahu. Keď skončila hodina pozdravila som sa mu a odišla som na obed. Sadla som si vedľa Teda.

"Aká bola herbológia?" to ako naschval sa ma to musel opýtať.

"Úžas, mám takého ukecaného partnera"

"Irónia?"

"Isteže. Nechce so mnou vôbec rozprávať. Celú hodinu bol ticho"

"Mám sa s ním porozprávať?" no to určite.

"Ani náhodou. Máme na seba toľko času, že raz so mnou určite prehovorí" povedala som a diabolsky som sa usmiala.

"Tak to som zvedavý ako"

"Akokeby si ma nepoznal"

"Práveže poznám to preto. Od teba človek nevie čo má čakať" štuchla som ho do neho a pocelý ten čas som ho ignorovala. Stále sa snažil so mnou rozprávať, ale sa som sa rozprávala s Molly. Musel do mňa štuchať aby dostal moju pozornosť. Skúšala som ho ignorovať, ale keď znova do mňa štuchol neovládla som sa a strelila som mu päsťou do tváre. Keď som si uvedomila čo som urobila Ted bol na ceste von z Veľkej siene. Rozbehla som sa za ním. Až ker som ho dobehla sedel na schodoch a držal si nos.

"Ide ti krv" povedala som mu.

"Vážne? Bez teba by som to nevedel"

"Toľko irónie. Prepáč Ted nechcela som, ale už mi rupli nervy" to som vážne nechcela.

"Tak to je úžasné" pobral sa a odišiel. Dala som si ruky do tváre a sedela som. Po chvíli som počula ako niekto behá smerom ku mne. Bolo mi jedno kto to bol, pretože som bola na seba tak naštvaná za to, čo som urobila Teddymu. Ucítila som ako ma niekto jemne objal. Pozrela som kto to bol a bola som dosť prekvapená. Bola to Rose. Nikdy sme sa spolu moc nerozprávali, pretože sme nemali o čom.

"Teddy to ale schytal"

"No to hej" trošku som sa pousmiala.

"Provokoval?" spýtala sa.

"Ako vždy"

"A to bolo až také otravné, že si mu strelila?"

"A ešte ako veľmi" znova sme sa zasmiali a odišli spolu do klubovne.

V klubovni som si robila úlohy na zajtrajšiu hodinu elixírov. Bolo to dosť ťažke a musela som si to robiť sama, pretože to nevedela ani Molly a ani Fred. Bolo 22:38 keď sme konečne dokončili úlohu. Keď Teddy vošiel do klubovne Fred a Molly sa pobrali a odišli. Ostala som tam sedieť. Ted prišiel ku mne a kľakol si. Ked som sa mu zahľadela do oči videla to, ako veľmi ho mrzí čo sa dnes stalo.

"Victoire prepáč mi za to, že som ti nervy robil nechcel som to, ale vieš predsa aký som" a z vrecka vytiahol malého medvedíka. Usmiala som sa na neho a zobrala som si ho.

"Odpúšťam ti" on sa postavil a objal ma.

"Už som si myslel že mi neodpustíš"

"Ten medvedík to zachránil" aj tak by som mu odpustila.

"Vedel som to" obaja sme sa začali smiať.

"Si idiot" rozbehla som sa pretože som vedela, že pôjde po mne. Začal za mnou behať. Debil naháňal ma vyše 15. minút pretože ja som sa nedala ako inak. Keď sme ani jeden nevládali ľahli sme si na gauč vedľa seba. Vtedy do miestnosti vošiel James.

"A vy čo dvaja?" spýtal sa so zvedavým výrazom.

"Tedy ma začal naháňať a po nejakom čase sme už nevládali tak sme si chceli oddýchnuť a on mi tu ľahol"

"Ona ma nazvala idiotom"

"Je to pravda si idiot, a vlastne čo ty tak neskoro von?"

"Ehmm no ja.." bol dosť nervózny. Videla som na ňom, že niečo chystá.

"James choď si ľahnúť už nemusíš nám hovoriť kde si bol niesme tvoji rodičia" povedal Ted.

"Ale ja som jeho sesternica"

"A koho to zaujíma?" Edward Lupin to si si posral. Vstala som a odišla do izby. Ľahla som si do postele a pozerala som sa von oknom na spln mesiaca.

Ted

Keď Victoire odišla pozeral som sa na Jamesa zvedavým pohľadom.

"Urazil si ju" povedal James.

"Ale nemyslel som to tak"

"Ale vyznelo to tak" som idiot. Pri tejto myšlienke som sa pousmial. James sa pobral do postele a ja som ešte sedel pri krbe a učil sa na herbológiu ktorú máme zajtra. Vôbec som nemal chuť učiť sa to, ale ide mi o dobré známky v poslednom ročníku. Bolo pol 1 ráno keď som začul kroky z dievčenských izieb. Otočil som sa, a stála tam nejaká baba z mojej triedy, no nikdy som s ňom neprehovoril.

"Čo ty tu tak v noci?" spýtala sa potichu.

"Učím sa na herbológiu" nebola taká škaredá keď nemala tie okuliare. Vyzerala celkom dobre. Rýchlo som sa pozrel na knihu. Až veľmi dlho som sa na ňu pozeral.

"Nieje to až také ťažké. Vieš treba dávať len pozor na hodinách" ako keby to bolo také ľahké.

"Pre mňa určite hej" ona vyzerá ako bifľoška niečo také ako teta Hermiona.

"Nechcela by si ma doučovať?" nebol by to zlý nápad aby ma doučovala.

"Ja mám doučovať teba?" čo na tom nechápe

"Áno"

"Fajn, ale prispôsobovať sa budeš mne" povedala.

"Ehmm... fajn" povedal som a odišiel do izby.

:))