Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Všetko najlepšie Victoire Weasley

Dnes je deň, kedy oslavujem svoje 20. narodeniny. Konečne ich neoslavujem na Rokforte ale doma. S Teddym. No nieje to len môj deň. Je to deň, kedy oslavuje víťazstvo. Náš svet bol zbavený netvora, niekoho kto nemal ani existovať.

Aj keď mám dnes tých 18. rokov neznamená to nič oproti tomu, kto všetko umrel. Umrelo veľmi veľa ľudí spolu z Teddyho rodičmi.
Pre neho je to ten najhorší deň v živote. Táto vojna zabila jeho rodičov a každým rokov aa trapi väčšmi. Nikdy ho nevideli ako začal chodiť ba rozprávať. Trapilo ho to aj keď to nedával najavo. Videla som to na jeho očiach.

"Ahoj." pozdravila som ho s úsmevom. Keď sa busem tvariť kyslo ako všetci okolo neho nepomôžem mu.

"Ahoj Vic." pobozkal ma na čelo a pobral sa do kúpelne. Keďže som doštudovala konečne môžme byť spolu. Bolo to nekonečné čakanie na koniec posledného ročníka. Ale stalo sa.

"Ideme dnes do Brlohu?" kričal na mňa z kúpelne.

"A máme ísť?"

"Áno, vieš že veľa ľudí práve dnes zomrelo. Chcem by sme boli dnes všetci spolu." to znamená, že na moje narodeniny...proste zabudol.

"Dobre, kedy tam chceme ísť?"

"Ginny písala p, že máme prísť uz na obed. Robí veľký obed pre všetkých členoch rodiny čo neštudujú." Rose so Scorpiusom sú posledný ročník a tak istobaj Albus. Lily má ešte 2 roky aj s mojím bratom. Veľa nás spolu nebude. Predo mnou sa zrazu zjavil Teddy a zobral ma do svojho náručia.

"Cez leto keď budeme spolu určite si spravíme tu najväčšiu oslavu víťazstva. Neboj Vic." usmiala som sa na neho a venovala mu ten jeden z mojich najkrajších úsmevov. Veľmi ho milujem. Nikdy som nikoho takto nemilovala. Nechápem akou zahadou to ide.

"Obleč sa Vic. Neskoro sme vstali. Ešte potrebujem ísť na hrob." túto časť nemám rada. Vždy ked chodíme na hrob Teddy je oveľa smutnejší ako pretým. Oh Merlin, idiotská vojna. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla si sukňu a košeľu. Mám predsa narodeniny, nemôžem vyzerať ako idiot. Aj keď všetci vedia že v tento deň nerada oslavujem. Teddy vtedy nemá dobrú naladu a oslava by to bola fakt na hovno ako vždy.

Keď sme došli na cintorím okolo hrobu jeho rodičov boli samé kvety. Deň, kedy ťa zrazu všetci milujú. Nenávidela som dni kedy sme chodili na hrob. Od vtedy čo zomrela Teddyho babka chodil tu.

"Si si istý že to zvládneš?" stisol mi ruku.

"Zvládnem to Victoire. Už je to 20 rokov."

"Ale stale to bolí Teddy. Nemusím to predo mnou tajiť. Stravili sme spolu veľa času, poznám ťa ešte lepšie než seba."

"Na to som tu predsa ja." usmial sa na mňa a venoval mi bozk. Čo sa to pre Merlina deje? Prečo je celý čas taký usmievavý? Stále keď bol deň kedy zomreli jeho rodičia som videla na ňom že je bezživota, no teraz? Úsmev od ucha k uchu.

"Ľúbim ťa." povedala som mu a objala ho.

"Aj ja teba." dal mi bozk do vlasov a položil kvety na ich hrob. "Ahojte. Je to hlúpe sa s vami takto rozprávať ale musím sa vám priznať, že mám to najlepšie dievča an svete ktoré milujem biac než seba. Je úžasná chápete?" prišla som k nemu bližšie a objala ho. Slzy mi začali tiecť. Mám toho najlepšieho chalana na svete, viete? Máte úžasného syna. Toho najsamlepšieho. "Nikdy som si nemyslel že budem taký šťastný, no stalo sa. Len to som chcel." usmiala som sa na neho a pobozkala s toľkou láskou. Nikdy v živote som nikomu nedala toľko lásky ako jemu.