Veľmi ma to mrzí. Píšem to už dosť dlho a má to neuveriteľných + slov.. omgg :) chcem sa vám poďakovať za všetku vašu podporu a prajem vám príjemné čítanie. :3
Keď pred plesom som bola ako vymenená. Nikdy som nedbala na to všetko, ale teraz? Proste všetko musí byť dokonalé. McGonagallová dbala na to aby tento rok naša izba ozdobila klubovňu. Nikdy by ma nenapadlo že to ozdobujú žiaci. Chcela som sa z toho vymonať no nedovolila mi to. Večer nás zobudila Molly.
"Merlin.. Molly Weasleyová nemôžeš mi dať ešte pár minút?"
"Prepáč. Aj ja by som si tak rada spala, ale McGonagallová bude šalieť ak klubovňu neozdobíme dnes v noci." keď dohovorila poriadne sa jej zívlo. Obula som si papuče čo som mala pod posteľou a docupkala do klubovne. Mia a Emma sa už ohrievali pri ohni.
"Koľko je vlastne hodín?" spýtala som sa ich a hodila sa na gauč vedľa Emmy.
"Niečo po 4." čože? Prečo chcela McGonagallová aby sme boli hore v tak nekresťanskú hodinu. Zajtra jej to nedarujem. Oh Merlin vlastne dnes.
"Tak čo treba?" postavila som sa s ledva odlepenými očami. Našla som krabicu na stole. Boli v nej vianočné ozdoby. Chytila som do ruky prvé čo mi prišlo. "Veď toto sme mali minulého roku."
"Hej no, ale McGonagallová dala toto." povedala Molly. Otočila som sa späť ku krabici. Čo keby sme to zmenili?
"Hej baby. Čo keby sme zmenili výzdobu a urobili podľa seba. Myslím žeby nik z fakulty nemal problém."
"No.. vlastne asi McGonagallová." tesne za mnou stála Emma a nebola dvakrát nadšená.
"Ale veď bude sranda."
"Hej sranda a pritom zobudíme celá klubovňu." otočila som sa na Miu.
"Mia sprav zaklínadlo." krútila hlavou na nesúhlas. Myslím že mala rovnaký názor ako Emma a Molly. Čo sa to s nimi deje? Žiadna sranda? Po 15 minútach presviedčania všetky baby povolili. Bola som rada. Mia spravila kúzlo a potom všetky 4 sme sa bláznili pri premene ozdôb z predchádzajúcich rokoch. Bola som tak šťastná. Tak nesmierne šťastná.
Po dvoch hodinách práce bola klubovňa krásna. Teraz to boli Vianoce ako majú byť. Stromček sme si pričarovali. Veď museli sme mať stromček nie? Veď sú Vianoce. Je to ten najkrajší sviatok. Celá rodina je pokope. Som tak šťastná. Nemôžem sa dočkať ako budem spolu s Adamom. Keď spolu sme šťastní. Nieje to nič viac ne kamarátstvo, ktoré práve teraz veľmi potrebujem. Na láske mi už vlastne ani nezáleží. Je to len láska. No nie?
"Hej Victoire?" Emmyn hlas ma vytrhol z myšlienok.
"Hmm?"
"Ideme si ľahnúť. Poď aj ty. Zajtra je posledný deň školy. No tak poď." chytili ma z oboch strán pod pazuchu a uložili ma do postele. Bola som úplne mŕtva. Tak veľmi unavená. Merlin. Nestihli ma ani prikriť a ja už som bola v ríši snov. Zlých snov.
"Victoire" počula som krik. Niekto som mnou triasol. Čo sa to so mnou deje?
"NIE!" zvrieskla som na plné hrdlo.
"Merlin Victoire Weasleyová. Vieš ako veľmi sme sa o teba báli. Vyzerala si akokeby ťa niekto ovládal. Zavolali sme madam Pomfreyovú patronusom." oh len nie ju.
"Prečo ste ju volali?" bola som na nich tak veľmi naštvaná.
"Báli sme sa o teba. Ty si sa nevidela však? Nikdy si sa nevidela v tomto stave. Sme tvoje priateľky. Ľúbime ťa nadovšetko tak ako ty nás. Nehnevaj sa na nás." stále sa budem hnevať, no mali pravdu. Keby sa to stalo jednej z nich tiež by som urobila to isté, možno by som ešte aj McGonagallovú zavolala.
YOU ARE READING
Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/
FanfictionJe to láska? Alebo nieje. Túto otázku si už kladú roky. Sú si obaja podobný, ale zároveň aj odlišný. Ich svety sú rovnaké len city. Viete že čas všetko vyrieši? Je to pravda a toto sa dočítate v tomto príbehu plnom lásky ale aj bolesti ktorá zasiahl...