Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Pohreb

Dnes je deň D. Smutný deň keď sa človek lúči. Je to strašná strata stratiť niekoho tak veľmi blízkeho. Už mi nik neostal. Som sám. Všetkých ktorých som ľúbil ma opustili. Nechápem ako to človek môže takto zniesť. Ja to vôbec nezvládam. Som úplne na dne. Strata posledného príbuzného je ohromná bolesť.

"Fred ideš aj ty? spýtal som sa ho na raňajkách.

"Áno ide celá naša rodina. Otec mi písal a vybavil to aj s McGonagallovou"

"Jaj" a ďalej som sa venoval jedlu.

Včerajšok bola jedna veľka chyba. Tonze ma videla s Máriou nič neznamenalo. Potrebovala len utešiť z toho že jej otec je v nemocnici. Toto ja tak nenávidím.

"Ahoj" sadla si vedľa mňa Mária.

"Ahoj" objal som ju.

"Tak ideš so mnou?"

"Bola som sa McGonagallovou a povedala že je to výnimka. Takže áno idem"

"Ďakujem" bol som rád že ide
je mojou jedinou oporou ktorú mám.

Stál som v spoločenskej a čakal som na Máriu. Všetci ktorý ideme na pohreb sme sa mali stretnúť u McGonagallovej.

Konečne prišla. Bola nádherná. Mala obyčajne čierne šaty, ale na nej vyzerali úžasné. Pre Merlina Teddy nad čím to rozmýšľaš. Zakrútil som hlavou a usmial sa na ňu, ale keď to bolo ťažké. Objala ma a ja som jej dal bozk na líce. Je úžasná to musí uznať každý. Vie pomôcť aj človeku ktorý je veľmi na dne.

"Ideme?" prikývla a spolu sme šli ku McGonagallovej.

Zaklopal som a hneď sme vošli dnu. Nik tu nebol len McGonagallová a my dvaja.

"Kde sú všetci" oni už odišli. Nemohli sme na vás dlhšie čakať. Tak poďte" chytili sme sa za ruku a preniesli sme sa prenášadlom. Ocitli sme sa na malom cintoríne kde sú mama aj otec a aj starý otec. Babka chcela byť pochovaná pri ňom. Veľmi mi chýbajú. Boli tu všetci okrem Victoire. Ako sa mohla vykašľať nápoje mojej babky. Veď predsa s ňou trávila veľa času a mala ju rada. Ako môže byť spokojná sama so sebou. Nenávidím ju!

Všetci čakali aby som na pohrebe prehovoril no ja som nemohol. Prišla ku.mne Maria a chytila ma za ruku. Stále to bolo ťažké. Slzy stále tiekli. Je t ťažké. Viete keď stratíte niekoho na kom vám záležalo a nemôžete to vrátiť späť. Jedine co pomôže je plač a niekto kto vám pomôže. Mne pomáha Maria. Je pre mňa všetkým.

"Som tu" pošepkala mi do ucha. Usmial som sa aj cez slzy.

Pohreb skončil a ja som tu elchcrl ešte zostať s mojou rodinou. S mojou stratenou rodinou. Sadol som si pred hrob mojich rodičov a plakal som. Bolo mi tak ľúto že zomreli. Áno viem zomreli kvôli Harrymu pretože mi verili, no aj tak by mohla aspoň matka žiť. Chýba mi. Vzdychol som si.

Niekto ma objal zozadu. Otočil som a uvidel Máriu. Prekrútil som si Máriu na kolená a pobozkal. Vôbec neviem čo ma to napadlo. Mal som také veľké nutkanie to urobiť a neovládol som sa. Maria sa vôbec nedotiahla. Stále sme sedeli pred hrobom mojich rodičov a bozkávali sa. Keď nám došiel kyslík obaja sme sa o seba opierali čelami.

"Maria..."

"Ja viem Teddy ani ja som sa nemohla ovládnuť"

"Možno je to správne že sme to urobili"

"Prečo?" spýtala sa.

"Pretože som to chcel"

"I ja" nahol som sa a pobozkal ju.