Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Večer

Do večera som mala pokoj. Molly a Fred ma dotiahli na ošetrovňu aby sa na mňa pozrela ošetrovateľka či som v poriadku, pretože som im povedala že sme sa znova pohádali s Tedom a vtedy mi ruplo a začala som plakať a búchať rukami. Neviem prečo som to robila, ale necítila som bolesť potom. A dotoho ešte to s Adamom určite som nebola v poriadku. Ošetrovateľka si ma tu nechala na noc. Iba na jednu viac by som tu neprežila. Samota mi neprospieva. Ľahla som si a zatvorila oči.

"Prečo to robíš?"

"Čo robím?" spýtal sa Ted.

"Raníš ma tým že tráviš čas s ňou". Ukázala som na ňu.

"Teba to bolí? To mi je ľúto. Ty už niesi súčasť môjho života" začali mi tiecť slzy. Nechala som ich povoľne padať.

"Si ešte dieťa nič pre mňa neznamenáš" otočil sa na ňu a bozkával ju poriadne a vášnivo.

"Niee" kľakla som držala som sa za hlavu a plakala ako to len šlo. Prebudila som sa a cítila som niekoho dotyk na mojej tvári.

"Ššš bol to len sen" chytila som tú osobu za ruku a pritiahla k sebe. Objala som tú osobu silno. Nevadilo mi to kto je. Mohla by to byť kľudne aj ošetrovateľka.

"Šššš Vic som tu pre teba" počkať Vic ma volá iba Adam. Zdvihla som hlavu a pozerala som do jeho krásnych hnedých očí.

"Prepáč mi to všetko vo Veľkej sieni tým že som sa znova pohádala s Edwardom mi nejako preplo a nevedela som čo mám robiť. Mi-milujem ťa" vykoktala som zo seba.

"Aj ja ťa milujem" povedal Adam a dal mi bozk na čelo. Cítila som ako keby mi ho dala mama na dobrú noc. Stále to robieva dáva mi tým pocit že ma nikdy neopustí.

"Prečo si vlastne tu?"

"Nemohol som spať, pretože som nechcel aby to medzi nami bolo tak. Mal som sen že si..." zacítila som jeho slzu na mojom čele.

"Adam pozri sa na mňa" pozrel sa na mňa: "stále som tu aj budem, aj keby sa niečo stálo budem ťa chrániť aj ako anjel" pozerali sme si do očí. Naklonila som sa a pobozkala som ho.

"Ľahneš si ku mne? Už nechcem mať tie hnusné sny"

"Jasné miláčik" tak mi povedal poprvý krát. Pousmiala som sa nad tým a posunula sa. On si ľahol ku mne a objal ma. Spolu sme tak ležali. Zrazu zabubal. Tak krásne spal. Počula som ako si odfukuje. Bolo dosť neskoro v noci keď prišla ošetrovateľka a pozerala na nás.

"Slečna Weasleyová čo tu robí tento mladík?" vykĺzla som sa mu z objatia a šla nabok s ošetrovateľkou.

"Včera som sa aj s ním pohádala a nemohol spať tak sa tu večer zakrádol. Mala som zlý sen a keď som otvorila videla som ho ako ma hladí a ako ma stráži. Bála som sa znova sama zaspať tak som sa ho spýtala či so mnou neostane. On ostal, ale ja som nemohla spať tak som sa na neho pozerala ako sladko spal" ošetrovateľka len pozerala. Prikývla a odišla. Sadla som si k oknu a pozerala som sa von oknom. Vonku pršalo. Zacítila som slzy na lícach. Potichu som vzlykala. Prečo je to tak? Prečo práve mi dvaja sme sa museli pohádať? Veď je na svete veľa ľudí pre Merlina. Buchla som päsťou do kamenného okna. Otočila dom hlavu na Adama. Sladko spal, dokonca sa usmieval. Bol tak sladký. Pohladila som ho po líci a dala mu pusu na čelo. Potichu som prešla okolo izby ošetrovateľky a otvorila som dvere a odišla som. Behala som bosá po studenej dlážke po pravde mi to nevadilo. Mala som slzy v očiach takže som nevidela kam behám zrazu som sa s niekym zrazila. Zdvihla som hlavu a uvidela som jeho. Stál predomnou a bol určite zmetení čo je so mnou. Zasa som ucítila slzy, ale teraz tiekli rýchlejšie postavila som sa a behala som ďalej. Pri najbližších nepohyblivých schodoch som si sadla a dala hlavu do rúk. Sedela som tu hodnú chvíľu pretože som zacítila mokré pyžamo. Vstala som a šla pomaly späť. Oproti mne stál chrabromilský duch.