Teddy and Victoire /Harry Potter-ff/

Listy

Ráno som sa zobudil dosť skoro. Nechápem ako sa to mohlo stať. Bol som dosť dlho hore. Šiel som som osprchovať a prezliecť. Zobral som si knihu a šiel si sadnúť do kresla. Zrazu som začul kroky. Otočil som sa a uvidel som len matnú osobu. Zrazu som ju spoznal.

"No čo Adamko ťa nenechá spať bo potrebuje nakŕmiť?" hah to čo ma napadlo.

"Tam sa radšej choď učiť tancovať bo Márii postupeš nohy" no to určite.

"A ty choď trošku schudnúť na nohách neviem či sa vojdeš do tvojich lodičiek" mne to ale ide.

"Drž hubu Edward" otočila sa na mňa.

"Zrazu som ti Edward a ešte asi pred 3 mesiacmi som ti bol Teddy vtipné"

"Aspoň vieš ako rýchlo sa ľudia začnú nenávidieť"

"Kto tu hovorí o nenávisti? Aha už chápem. Vymenila si ma za nejakého bojka" otočil som sa a ďalej som čítal.

"Jediné čo k tebe cítim je nenávisť. Nechápem čo sa to len z teba stalo" musel som sa znova otočiť, pretože tieto nezmysli sa nedajú počúvať.

"Čo sa zo mňa stalo? Ujo George mi povedal o čom ste sa rozprávali v ten večer čo si spadla zo schodov. Že sa bojíš že na teba zabudnem a že ma stratíš.."

"Áno, ale.." skočila mi do rečí.

"Neprerušuj ma! Ja som sa nezmenil to ty. Od tvojej prvej hodiny herbológie si rozprávala iba o tvojom tajomnom a nikom inom. Nezajímal som ťa. Nikdy si sa ma neopýtala ako sa mám, alebo či ma niečo netrápi. Ďakujem za opýtanie bolo mi niečo. Trápilo ma mnoho vecí, ale tebe by to bolo jedno keby som ti ich povedal, pretože ty by si ma aj tak nepočúvala. Tak som sa začal baviť s Máriou. Tá ma vypočula. V ten večer čo si behala zamnou behala aj Mária. Počul som ťa kričať ale prijal som Máriu. Ona mala na mňa čas a ty nie" počas rozprávania som sa musel postaviť, pretože som si to uvedomil až keď som dorozprával. Sadol som si a pozeral som do krba. Čakal som či niečo povie. Prišla bližšie a dotkla sa mojej ruky. Nechal som to tak ignoroval som ju.

"Prepáč" čupla si ku mne a pozerala na mňa.

"Prepáč, ale nemám čas. Mám iné starosti" postavil som sa a šiel som preč z klubovne. Nechal som ju tam. Pred klubovňou stál Adam.

"Kde je Victoire?" spýtal sa ma, ale ja som ho ignoroval. Nemám naladu sa už hádať. Povedal som všetko čo som chcel jej a to stačí. Nebudem sa znova opakovať že zničil naše priateľstvo. Pomaly som šiel na raňajky do Veľkej siene. Bolo tu prázdno a ani jedlo tu nebolo nechal som to tak a sadol som si na svoje miesto.

Čau ujo George,

pamätáš sa že si mi povedal že nemám opustiť Victoire. Opustil som ju, vlastne opustila ma ona tým že ma vymenila za chalana ktorého si tu našla. Celé dni o ňom iba rozprávala. Mal som ťažkosti a ona si ani nevšimla že ma niečo trápi. Hádame sa. Dnes sme sa znova pohádali. Ospravedlnila sa mi za všetko, ale ja som to neprijal pretože 4 mesiace som ju nezaujímal. Vyhýbam sa jej pretože McGonagallová niečo tuší. Vymenil som si herbológiu za ďalšie elixíry. Herbológia mi ju pripomínala. Miesto Victoire som si našiel náhradu. Máriu je celkom fájn baba ideme spolu na ples. To zas dopadne. Nie je ako Victoire, ale to je dobré pretože aspoň mám z nej lepší pocit.

Tedd

Victoire

Zostala som tam len tak stáť. Nevedela som čo mám robiť. Prečo mi to nepovedal už dávno, ale až teraz. Ja som sa s ním chcela ďalej baviť a blázniť, ale on ma začal ignorovať. Idiot. Konečne to mohlo byť tak ako to bolo, ale nie on musel povedať že nemá čas. To som mu ja nikdy nepovedala možno.. nie! Okríkla som sa. Sadla som si do kresla kde predtým sedel Ted. Zacítila som slzu ako mi steká po líci. Prečo tak bolí zrada. Ah. Chcem leto. Mohli sme spolu blázniť ako vtedy a všetci si mohli myslieť čo chceli. Bolo nám to jedno. Teraz je nám jedno čo si o nás hovoria. Sú tu samé klebety prečo sme sa pohádali. Preto lebo ževraj ma Ted ľúbi a bolí ho že som zadaná, alebo že mňa bolí že on trávi veľa času s Máriu. Trápne hlúposti. Naj zhoria. A nerozprávala som celý čas len o Adamovi. Upss Adam čaká ma vonku pred klubovňou. Museli sa stretnúť. Utrela som si uplakané oči a prešla som cez otvor.

"Kde si bola?"

"Čo tak kričíš na mňa"

"Nekričím. Čo si taká nervózna. Nič som ti neurobil" povedal. Pozrela som sa neho.

"Akože nič. Kebyže nemusím tak skoro ráno kvôli tebe vstať nestretla by som sa s Edwardom a nepohádala sa s ním"

"Vy ste sa tam hádali. Preto si neprišla? Vieš čo daj mi pokoj" povedal Adam a odišiel. Klesla som na zem a začala plakať. Prečo ja tak trpím. Nič som nikomu neurobila. Zobrala som do ruky papier a začala som písať.

Ahoj strýko George,

veľmi mi chýbaš. Na Rokforte sa stalo pár vecí ktoré sa stať nemali. Zaľúbila som sa do chalana korého ľúbim, ale stratila som Teddyho. To čo som nechcela aby sa stalo. Stále sa len hádame a vyhýbame sa. Strašne ma mrzí že práve on my musel zmiznúť zo života. Nikdy som nechcela byť čo i len bez neho, ale teraz je tu to že som bez neho. Adam je chalan ktorého ľúbim, ale neblbnem s ním toľko koľko s Teddym. Chýbajú mi naše bláznovstva. Prosím nepovedz naším o Adamovi. Ďakujem.

PS: Mám ťa rada Vic.

Zdvihla som sa a šla som ten listo poslať. Keď som prišla do soviarne Tedova sova tam nebola. Zvláštne. Požičala som si školskú. Keď som niečo potrebovala poslať vždy som si jeho svoju požičala. Teraz to už tak nieje. Znova mi začali tiecť slzy. Utrela som ich a šla som dole. Musela som vyzerať ako troska, ale neriešila som to. Pomaly som šla na raňajky. Vošla som to Veľkej siene a uvidela som okolo Adama niejaké baby. Šla som rovno k nehu. Dotýkali sa ho akokeby nevedeli že ja s ním chodím.

"Ehmm.. nevyrušujem?" Adam si ma všimol a postavil sa.

"Áno ešte žijem" povedala som.

"Prestaň Vic" povedal Adam pozrela som na neho a na tie baby.

"Je váš" usmiala som sa a hodila mu náramok čo mi raz dal keď sme boli spolu na Astronomickej veži. Bolo na ňom NAVŽDY ŤA BUDEM ĽÚBIŤ .

"Victoire stoj" Adam ešte stále stál.

"Hajzel" zakričala som a sadla som si medzi Freda a Molly.

"Čaute" obaja na mňa pozerali s otvorenými ústami.

"A-ahoj" vykoktala sa Molly.

"Fred podáš mi prosím tú bábovku"

"Jasné" natiahol sa a podal mi ju.

"Ďakujem" usmiala som sa na nich. Konečne to bol pravý úsmev. Trápi ma to že už niesom s Adamom, ale vytočil ma.

"S-s-si v poriadku?" vykoktala zo seba Molly.

"Jasné, len ma trápi že som to skončila s Adamom tak, ale reálne mi nebolo lepšie. Vytočili ma tie mrchy sediace vedľa neho"

"Verím" začali sme sa spolu smiať všetci traja. Konečne mi je lepšie než vtedy. Teraz nemám problém s Adamomm a môžem robiť čo chcem a meškať kde chcem. Je strašný pedant. Bola by som rada keby sme boli spolu, ale tie mrchy ma už obsadili. Otočila som sa na Adama a zakývala som mu. On na mňa pozeral ako na zjavenie. Určite si myslí že mi rupli nervy a preplo mi.

:) dúfam že sa vám páči.. :)