UNTOUCHABLES

33.časť - (12.august /ráno/)

12.august (ráno)

*Z POHĽADU LEXIE*

Zobudila som sa na to, že mi do izby došiel Zayn so slovami „vstávaj, zlatko, ideme s Niallom preč tak máte dom len pre seba,“.

Ani len som sa neobťažovala obliecť alebo sa nejako extrémne dávať doporiadku, keďže som sa necítila bohvieako dobre. V poslednej dobe sa tak cítim stále. Často mi býva ráno na zvracanie, mávam všelijaké možné chute a dosť sa mi menia nálady.

Človek by si myslel, že by som mohla byť tehotná (haha, toto ani ako ten najvtipnejší vtip nie je vtip).

 *Asi mám len také obdobie pred krámami,* mykla som sama pre seba plecami a nejak sa o to nestarala. No akonáhle som sa vrátila späť k tomu, čo som pred pár sekundami povedala, docvaklo mi, že som tie krámy už dlhšiu dobu nedostala.

*A kurva.. preboha prosím, nech nie som tehotná.. Otče náš, ktorý si na nebesiach...* začala som sa modliť v duchu a dúfať, že to nebude pravda.

*Bože veď to proste nemôže byť pravda! Mňa porazí, bože Lexie, prečo si neupozornila tých chujov, že si majú dávať pozor?!* nadávala som si v duchu.

Keď už som z toho bola dosť nervózna, povedala som si, že to je isto iba nejaký problém s mojím metabolizmom a nebudem sa tým teraz zaťažovať, no aj tak som si bola vedomá toho, že to niekde vo mne bude stále driemať. Rozhodla som sa teda, že sa nejako zamestnám, aby som na to nemyslela. Zišla som dole do kuchyne, kde už Zayn bral kľúče od auta, dal mi pusu, a potom aj s Niallom odišli. Vytiahla som si kúsok chleba a natrela som naň poriadnu vrstvu nutely. Ani neviem prečo mi zrazu na to prišla strašná chuť. Akurát som položila chlieb na tanier, keď dole zbehla aj Ashley.

*Z POHĽADU ASHLEY*

Po tom, ako Niall odišiel z mojej izby, som sa prezliekla do pohodlného pyžama, odlíčila si make up z tváre a zvalila sa do postele. Bola som dostatočne unavená, takže som veľmi rýchlo zaspala. Ráno som sa zobudila (na moje počudovanie) vcelku skoro a hneď mi myseľ zablúdila k včerajšku – k tej oslave. Ako som tak premýšľala, zašla som svojou mysľou aj do ešte dávnejšej histórie a začala som rozmýšľať nad tým, ako som postupom času zmenila svoje správanie k Niallovi.

Napriek tomu všetkému čo mi spravil, som si ho pomaly ale isto obľúbila. Dokonca by som sa odvážila tvrdiť, že aj viac ako len obľúbila.. Z mojich myšlienok ma vytrhol až Niall, ktorý vbehol do mojej izby.

N: „Oh, super, už si hore,“ povedal celkom uponáhľane a premeriaval si pohľadom moje telo ležiace na posteli a schúlené v perine.

A: „No hej som, čo potrebuješ?“ spýtala som sa ho a pozerala naňho trochu nechápavo.

N: „Ak chceš, tak sa obleč, ak nie, tak sa neobliekaj, ja len, že budete mať dom pre seba keďže s chalanmi musíme odísť na tú akciu, čo som ti spomínal včera na večeri,“ povedal mi a zatváril sa trochu kyslo.

A: „A tebe sa tam očividne nechce ísť,“ pozrela som na ten výraz jeho tváre a zasmiala som sa.

N: „No to teda nechce, ale tak čo už, je to dohodnuté. Počuj Ash, nie že vyvediete zase nejakú hlúposť, alebo sa pokúsite ujsť,“ zamračil sa.

A: „Neboj sa, nestojí nám to za ďalšiu bitku alebo niečo podobné,“ povzdychla som si a pokračovala som: „Ale dúfam, že už sa budeme aspoň voľne pohybovať po dome..“

N: „Hej, neboj sa, so Zaynom som to zariadil tak, aby ste mali zamknuté len vchodové dvere alebo hocijaké iné otvory, odkiaľ by sa dalo ujsť, takže pohyb po dome budete mať v podstate neobmedzený.“