UNTOUCHABLES

31.časť - (11.august /ráno/)

11.august (ráno)

 

*Z POHĽADU NIALLA*

Ráno som sa zobudil do slnečného dňa. S dobrou náladou som sa teda zodvihol z postele a šiel po tortu, ktorú som pred pár dňami objednal. Moje požiadavky na tie cukrárky, čo ju piekli, boli, že torta má byť ružovo biela, keďže som si už dávnejšie všimol, že Ashley miluje ružovú a samotná ružová sa mi zdala taká suchá. Ďalej som nakázal, aby na nej bolo aspoň pár srdiečok a aby na pohľad vyzerala neodolateľne. Samozrejme, že som rátal s tým, že taká bude aj keď ju ochutnáme. Ako posledný detail som nakázal, aby bola v tvare darčekových krabíc s mašľou navrchu a minimálne dvojposchodová s čokoládovo orieškovým krémom.  Keď som teda po ňu došiel, spadla mi z nej sánka. Vyzerala neuveriteľne dobre, za čo som sa cukrárkam poďakoval a zaplatil som im viac ako som mal. Bol som vážne spokojný. Keď som sa vrátil do domu, už boli hore aj Zayn s Lexie. Akurát raňajkovali a po ich výdatných raňajkách mi Zayn pomohol otvoriť dvere a odniesť tú tortu, keďže vážila minimálne desať kíl.

Z: „Kokso, kámo, tá torta vyzerá úžasne,“ pochválil mi ju Zayn keď sme ju doniesli dnu a Lexie tiež prikývla na súhlas.

Bol som rád, že aj oni dvaja sú ňou tak ohromení ako ja. Položil som ju teda na kuchynský pult nachádzajúci sa v strede kuchyne a šiel som ešte do izby po moje darčeky. So Zaynom sme nakoniec vybrali v jednom zlatníctve drahý náhrdelník a k tomu náušnice. Nepozeral som vtedy na cenu a zobral som jej to, čo sa mi páčilo a v čo som dúfal, že jej bude pasovať.

Ako doplnkový darček sme sa stavili ešte kúpiť obrovského plyšového medveďa.

Akože, úprimne vám poviem, dalo nám zabrať nájsť nejakého plyšáka, ktorý by zodpovedal mojim predstavám o farbe a veľkosti, ale napokon sme ho asi v dvanástom obchode našli. Všetko som si teda pekne vedľa seba nachystal na už spomínaný kuchynský pult a šiel som hore za Ashley, aby som ju zobudil. Aby som nezabudol, medzi časom stihli prísť aj chalani, takže jediný človek, ktorý tam chýbal bola ona. Potichu som otvoril dvere a nakukol do jej izby, či ešte spí. Videl som len jej spokojný výraz keďže sa akurát prevalila na druhý bok a otočila sa tak smerom ku mne. Až mi bolo ľúto ju zobudiť. Ale keď mala tie narodeniny a všetko už bolo nachystané... Vošiel som teda dnu, potichu som privrel dvere a sadol som si na jej posteľ.

N: „Dobré ránko, oslávenkyňa,“ pousmial som sa a pohladil som ju po líci.

A: „Dobré, koľko je hodín?“ pretrela si oči a zívla. Bola vážne zlatá.

N: „Pol desiatej,“ odpovedal som jej a dal som jej pusu na čelo.

A: „A to si ma musel už teraz zobudiť?“ zamračila sa a aj keď bola očividne trošku naštvaná, vyzerala rozkošne.

N: „Pšššt, na nič sa nepýtaj, len sa obleč, učeš a urob všetky tie babské veci aby si sa dala dokopy a o desať minút ťa čakám dole,“ mrkol som na ňu, ešte raz som ju pobozkal (ale teraz už normálne na pery), zodvihol som sa z postele a odišiel dole za chalanmi a Lexie aj keď Ashley ani len netušila, čo sa pre ňu dole chystá...

*Z POHĽADU ASHLEY*

Keď som sa prebrala a Niall mi povedal, koľko je hodín, myslela som, že po ňom hodím vankúš. Veď kto by len dobrovoľne vstával o pol desiatej?! A ešte k tomu na svoje narodeniny?! Keby som bola doma, určite by som spala minimálne do jedenástej a potom sa ešte do dvanástej (poprípade jednej) vyvaľovala v posteli. Ale, na moju smolu, doma som nebola, takže „vyberanie si“ nehrozilo. Vyterigala som sa teda nejako z postele, obliekla som si vcelku pekné tričko, čo som mala za celú tú dobu na sebe možno raz, a rifľové kraťasy a šla som do kúpeľne. Po rannej hygiene som si na tvár naniesla jemný make up a učesala som si vlasy. Hm, môže byť, usmiala som sa sama pre seba keď som sa videla už hotová v zrkadle. Len čo som dopovedala v mojej mysli tú myšlienku, v izbe sa objavil Niall.