UNTOUCHABLES

41.časť - 10. september (večer)

10. september (večer)

*Z POHĽADU NIALLA*

N: ,,Fúúú ale som sa prejedol," povzdychol som a pohladil si svoje plné brucho po tom, čo som zjedol svoju výdatnú večeru.

A: ,,Prejedol?!?" vypleštila na mňa oči Ashley.

N: ,,Áno, prejedol," zasmial som sa a v miestnosti zostalo nachvíľu ticho. Ashley zozbierala riad zo stola a šla ho umyť.

N: ,,Ehm, nešli by sme sa prejsť?" prelomil som ticho. ,,Aspoň by mi chytrejšie vytrávilo," usmial som sa na ňu.

A: ,,Fajn, opätovala mi úsmev a ja som sa teda postavil zo stoličky.

N: ,,Ideme?" nastavil som jej ruku.

A: ,,Ideme," povedala a chytila moju ruku.

Spoločne sme vyšli von a šli sme sa prejsť uličkou, ktorú sme obaja už veľmi dobre poznali.

N: „Tak, čo to všetko kúpil vlastne Zayn tomu malému?" začal som konverzáciu popri prechádzke. Neznášal som ticho, takže som ho musel samozrejme nejako zahnať.

A: „Noo, tak nejaké hračky, oblečenie a táák, veď vieš, ako pre malé deti," pokrčila ramenami a usmiala sa na mňa milo.

N: „Aha, jasné, chápem, veď aj Theovi sa všeličo také vlastne kupovalo," povedal som a zasmial som sa keďže som si až teraz uvedomil, že máme v rodine dieťa.

A: „No vidíš," zasmiala sa aj ona. „Ale Niall?" povedala po chvíli vážne a pozrela na mňa.

N: „Áno? Čo sa deje Ash?" nadvihol som obočie a pozrel na ňu trochu podozrievavo. Trochu som sa obával, čo z nej vylezie.

A: „Vieš, popri prezeraní tých hračiek som sa s Lexie rozprávala a dospeli sme k jednému záveru.."

N: „O čom ste sa rozprávali? A k akému záveru?" pozrel som na ňu nechápavo.

A: „No rozprávali sme sa o otcoch jej dieťaťa. A Lexie dospela k záveru, že bude lepšie Zaynovi nič nepovedať. Tak sa prosím ťa nepreriekni a udrž to tajomstvo.."

N: „Čože?! To sa akože vôbec nedozvie, že Lexie spala s Liamom a Harrym, a že aj jeden z nich pokojne môže byť otec?!" zamračil som sa.

A: „Nie, to sa nedozvie. Ani mne sa to moc nepozdávalo, ale tak je to jej rozhodnutie a my s tým nič nespravíme ani keby sme sa akokoľvek veľmi snažili."

N: „Hej, ja to chápem, ale som naštvaný. Zayn je môj kamarát a nechcem mu klamať," povedal som naštvane.

A: „Ja ťa chápem, ale musíš pochopiť aj Lexie. Aj keď je to ťažké, nemáme jej čo závidieť. V jej situácii by nechcel byť asi nikto," povzdychla si trochu smutne.

N: „Asi máš pravdu. Fajn, budem mlčať a nič mu nepoviem," povedal som napokon, objal som ju a dal som jej pusu do vlasov.

*Z POHĽADU LIAMA*

Odkedy som sa dozvedel, že je Lexie tehotná, tak som nemohol poriadne spávať. Celé noci som sa prehadzoval na posteli a rozmýšľal som o tom, že koho to dieťa je. Čo ak je moje?? Čo ak sa mi o pár mesiacov narodí bábo?? Čo ak mi to Lexie nikdy nepovie?? Tie myšlienky ma pomaly ale isto zabíjali.

Nakoniec mi to ale nedalo, a tak som sa rozhodol, že pôjdem za Lexie do toho domu, aby mi povedala pravdu.

Naštartoval som auto a okamžite vyrazil. Keď som zaparkoval pred mojím cieľom a vošiel som do domu, zistil som, že Zayn tam nie je, takže som sa s ňou mohol pokojne porozprávať. Šiel som do obývačky, no nebola tam, tak mi napadlo, že možno bude vo svojej izbe. Vybral som sa teda hore po schodoch do jej izby.

LI: „Ahoj," pousmial som sa keď som vošiel do tej izby a uvidel som ju sedieť na posteli a skladať vecičky pre bábo.

L: „Ahoj," odzdravila ma a usmiala sa milo.

LI: ,,Ako sa máš?"

L: ,,Dobre a čo ty?"

LI: ,,Fajn, len," zahľadel som sa na ňu. Bola tak strašne krásna, ešte krajšia, ako keď som ju videl naposledy.

L: ,,Len čo?" nadvihla obočie.

LI: ,,Chcel som s tebou hovoriť."

L: ,,O čom?" pousmiala sa.

LI: ,,Noo vieš," poškriabal som sa nervózne po hlave.

L: ,,Pozri, ja som hladná, tak poď so mnou do kuchyne a povieš mi to tam," povedala, postavila sa z postele a namierila si to rovno do kuchyne, ja som šiel teda za ňou.

Keď sme tam došli, tak som si sadol na stoličku, ktorá bola pri stole a ona si začala chystať jesť.

L: ,,Tak, o čom si sa to chcel rozprávať?"

LI: ,, O tebe."

L: ,,O mne??"

LI: ,,Noo hej, konkrétne o tvojom tehotenstve."

L: ,,A-ha. Dáš si aj ty?" odbočila od témy a ukázala na misku s cereáliami a mliekom.

LI: ,,Noo, áno," prikývol som a tak nachystala aj mne.

L: ,,Páči," povedala a podala mi misku.

LI: ,,Ehm, .. mohol by som poprosiť vidličku namiesto tohto," povedal som, opatrne som medzi dva prsty chytil lyžičku, ktorú mi tam dala a podal som jej ju. Ona mi teda, s prekvapeným výzorom podala vidličku a sadla si za stôl oproti mne.

LI: ,,Lexie, rád by som sa dostal k tomu, kvôli čomu som sem prišiel."

L: ,,Tak hovor."

LI: ,,Lexie, ja nemôžem spávať, celé noci sa prehadzujem a .."

L: ,,Tak si daj prášky na spanie," mykla plecom a pousmiala sa.

LI: ,,Lexie," povzdychol som ,,čie je to dieťa?"

L: ,,Neviem."

LI: ,,Toto už ozaj nie je vtipné, čie je to dieťa?"

L: ,,Hovorím ti že neviem!!" skríkla nasrato, postavila sa zo stoličky a prázdnu misku hodila do umývadla.

LI: ,,Neverím! Ako to nemôžeš vedieť?"

L: ,,Pozri, keď mi neveríš, tak to je tvoj problém," povedala a odišla na horné poschodie.

LI: ,,Fajn," povedal som si sám pre seba nasrato, hodil som vidličku do misky, vzal si bundu a odišiel.