UNTOUCHABLES

3.časť - (12.júl 2013 /o niekoľko dní neskôr/ )

12.júl 2013

O NIEKOĽKO DNÍ NESKOR ..

Z POHĽADU LEXIE:

„Ughhhh, ja ten budík raz rozbijem!!!“ kričala som vo svojej mysli keď mi zase zazvonil o piatej ráno. Spať som totiž večer šla až okolo polnoci, pretože moja “milovaná“ mamička sa zase opila a kým nezaspala som musela byť hore.

 Ráno bolo rovnaké ako aj to predošlé (opisovať ho tu znova nejdem ). Po ceste do práce som si všimla, že na námestí je rozložené megapódium a všade je plno lavičiek a obrovské miesta na státie.

,,Asi tu bude nejaký koncert,“ mykla som sama pre seba plecami a vošla do fastfoodu, kde pracujem. Prezliekla som sa a deň sa začal.

 Doobedie prebiehalo celkom pokojne, čomu som bola aj vďačná, lebo za dnešnú noc som sa moc nevyspala ako už bolo povedané. Poobedie už však bolo značne rušnejšie. Do fastfoodu  sa zbiehalo kopu usúdila som, že fanúšičiek tých vystupujúcich a minimálne každý druhý človek si tam niečo objednával.

Ako som neskôr zistila, vystupovali tam tí One Gayection. Neznášam ich. Aj keď všetky baby zo školy po nich idú, ja ich nemám rada. Pre mňa sú to obyčajné arogantné a namyslené nuly, ktoré si myslia, že nad nich už nie je. Najviac odporný mi je ten Zene či jak sa volá.

A ešte som ich aj musela počúvať! No hrôza. Nezastavila som sa až do večera, kedy sa koncert skončil a všetky tie bláznivé baby neodišli preč. Keď už som si myslela, že konečne budem mať kľud, spravím uzávierku a pôjdem domov, vo dverách sa zjavil ten kretén z tej priteplenej skupiny.

,,No zbohom,“ povedala som si v duchu.

L: ,,Vitajte, čo si dáte?“ nahodila som totálne falošný úsmev (musím ho mať zakaždým, keď príde zákazník a objednáva si).

Z: ,,Jedno latte poprosím,“ žmurkol na mňa a sadol si za stôl.

 Boli sme tam len ja a on. V celom fastfoode nebol nikto iný okrem mňa a toho magora.

Počas robenia latte, mal priblblé poznámky smerované k mojej „sexy“ postave a zadku. Ja som to latte robila s takou nechuťou ako ešte nikdy a myslela som, že sa tam z neho povraciam.

,,Veď počkaj, za tie blbé poznámky,“ pomyslela som si a keď som latte niesla k nemu, „nešťastnou náhodou“ som ho vyliala rovno naňho.

L: ,,Ups, ospravedlňujem sa, šmykla som sa. Mrzí ma to,“ snažila som sa počas hovorenia zadržať smiech.

Z: ,,Ty si sa už načisto zbláznila!! Vieš koľko stálo to tričko a nohavice?! Vieš?! Ja ti poviem koľko! Toľko, čo za celý tvoj život ani len nezarobíš!!!“ kričal po mne.

L: ,,Už som ti povedala prepáč! Tak tu po mne neziap ako po totálnom idiotovi!!“ bože to je magor.

Z: ,,Si neschopná!“ zoziapal, obliekol si svoju bundu a odišiel. Ja som po jeho odchode so smiechom upratala rozliatú kávu a urobila uzávierku kasy. Potom som sa obliekla, všetko som pozamykala a tešila som sa, kedy prídem domov a ľahnem si do mojej mäkučkej postielky.

Z POHĽADU ASHLEY:

 

Posledné dni boli pre mňa dosť ťažké. Vážne .. nemyslela som si, že to bude až taká hrôza.

Starať sa sama o seba + o vlastný byt + chodiť do práce = žiadny sociálny život.

Naozaj, už som ani nemala čas chodiť von, či len tak skočiť na nákupy.