15.júl (obed)
*Z POHĽADU ASHLEY*
Po tom čo Niall odišiel, som zostala ležať na posteli a premýšľať o tom všetko, čo sa to vlastne stalo.
Tácku s jedlom nechal Niall položenú na stole, ale ja som si aj tak nevzala.
Ležala som tak asi dve hodinky, keď sa zrazu rozleteli dvere. Myslela som si, že prišiel opäť Niall, ale mýlila som sa. Došiel Zayn s Lexie.
Z: ,,Tu budeš ty k*rva!“ skríkol po nej a hodil ju na dlážku. ,,A opováž sa znova také dačo spraviť!“ povedal, odišiel z izby, zabuchol za sebou dvere a samozrejme .. zamkol.
A: ,,To čo bolo?“ spýtala som sa celkom zvedavo a prezerala som si Lexie.
L: ,,Nič,“ odvrkla mi a vyzerala nasrato ale spokojne zároveň. O pár minút sa však rozhovorila a zistila som, že svoje nervy akosi už neudržala na uzde a kopla Zayna do rozkroku. Keď som si to predstavila, prišlo mi to celkom komické ale vedela som, že Zayn to teraz tak jednoznačne nenechá keďže bol ten typ človeka „oko za oko, zub za zub“.
L: ,,Nepochybne mi dá ten kretén nejaký trest,“ prevrátila očami keď sme o tom hovorili a pozrela na mňa s divným výrazom na tvári.
L: ,,Počuj, pomohla by si mi vymyslieť nejaký únikový plán? Potrebujeme sa odtiaľto dostať aj ja aj ty a teraz, keď sa stalo toto to budem potrebovať ešte viac lebo inak neskončím dobre,“ zaksichtila sa keď hovorila.
A: ,,Noo, ja, ja sa bojím.“
L: ,,Do riti! Veď aj ja sa bojím! Ale čo môžeme tým stratiť? Buď sa nám to podarí a ujdeme alebo ..“
A: ,,Alebo?“ opýtala som sa a nadvihla som jedno obočie.
L: ,,Alebo nič! Nám sa to proste musí podariť!!“
A: ,,Lexie, .. ja neviem,“ povedala som a odvrátila som od nej zrak.
L: ,,Ty chceš byť snáď doživotne Niallovou bábkou? Chceš aby si robil s tebou čo chce?“
A: ,,To nie, ale ..“
L: ,,Keď nie tak to proste musíme urobiť! Musíme!“
A: ,,Ach,“ povzdychla som si ,,A máš už aj nejaký plán?“
L: ,,Nooo, nápad by tu bol..“ povedala trochu zamyslene.
A: ,,No tak hovor, uvidím, či s tým budem súhlasiť a či to nebude kravina.“
L: ,,Prestaň urážať moje nápady,“ prevrátila očami ale hneď pokračovala vo svojom monológu.
L: ,,Čo keby som sa Zaynovi pokúsila vziať kľúče od auta a v noci by sme sa spolu vytratili z tohto mizerného baráku, nasadli do ich auta a ušli?“ navrhla mi a ja som začala premýšľať, či je to dobrý nápad.
A: ,,No, to nie je veru až taký zlý nápad, lenže ako sa dostaneme z izieb? Vieš, že ich vždy zamykajú,“ povzdychla som si.
L: ,,Nejako sa mi hádam podarí zobrať aj ich kľúče od izieb,“ odpovedala mi a mne sa začínala páčiť predstava, že by som opäť mohla normálne žiť.
No o chvíľu ma opäť opantal strach.
A: ,,Ale čo keď na to prídu?“
L: ,,Neboj sa! Neprídu na to!“
A: ,,Ach, tak fajn,“ povzdychla som si nakoniec. ,,Ale, .. ale .. Lexie,“ začala som opäť.
L: ,,Čo?“
A: ,,Ako sa dostaneme preč z lesa?“
L: ,,Veď budeme mať auto .. to sa nejako dostaneme preč.“
A: ,,Tak teda dobre .. a .. kedy to spravíme?“
L: ,,No, mohli by sme teoreticky aj dnes večer, určite nás zase zoberú do obývačky, takže pustíme nejakú hudbičku, začneme s nimi tancovať a ja sa pokúsim vziať Zaynovi kľúče, pretože som si všimla, že on je ten, ktorý ich má vždy pri sebe,“ odpovedala mi a ja som sa toho bála, no musela som to s ňou risknúť. Iná možnosť na to, aby sme mali opäť normálny život nebola...
........................................................................................
A je tu ďalšia časť :3 .. Tento krát taká kratšia, ale hádam poteší :)
Samozrejme, budeme Vám moc vďačné za Vaše VOTES/KOMENTÁRE :) ..
..........................................................................................
Rozhodli sme sa (teda ak by ste chceli :D ) .. že by sme mohli každú časť niekomu venovať :) ..
A budeme to venovať za vaše komentáre :) .. Tak budeme radi, ak budete komentovať, aby sme Vám tie časti mohli venovať :) ..
VOCÊ ESTÁ LENDO
UNTOUCHABLES
Fanfic⚠ WARNING⚠ - niektoré časti sú 13+ ! - príbeh obsahuje nadávky! ✔ BEST RATING ✔ #1 in FANFICTION #1 in TEENFICTION
