UNTOUCHABLES

42.časť - (10.september /neskoro večer/ )

10.september (neskoro večer)

*Z POHĽADU LIAMA*

Keď som odišiel od Lexie, stále som bol ako na ihlách, keďže som sa nedozvedel, s kým to dieťa vlastne čaká. Sadol som do auta, ani som sa neobťažoval dať si pás (veď aj tak sme predsa len v tej asi najodľahlejšej časti krajiny, akú poznám), stlačil som spojku a otočil kľúčikom. Zaradil som si rýchlosť a pohol sa s autom smerom k Londýnu. Cesta bola taká ako zvyčajne, až na jeden malý, no zato dosť podstatný detail - vkuse ma zožierala neistota ohľadom otcovstva Lexiinho a niekoho dieťaťa. Keď som došiel konečne domov (divil som sa, že som vôbec došiel a že som nikde nenabúral, keďže som sa poriadne nesústredil na to, čo robím), dvere boli odomknuté. Zdalo sa mi to divné, veď som si pamätal, že som zamkol, keď som odchádzal, no v momente ako som zbadal na zemi Harryho topánky, bola záhada odomknutých dverí vyriešená. Vyzul som sa, vyzliekol som si bundu a vošiel do obývačky, kde ma čakal Harry rozvalený na gauči pozerajúci nejaký program v telke a s popcornom v ruke.

LI: „Nazdar, čo tu robíš?" spýtal som sa ho prekvapený. Nečakal som, že by tu mohol zrovna dnes prísť.

H: „Ahoj, no vieš, trošku som využil to, že si mi dal kľúče od tvojho bytu. Akosi mi prestal fungovať televízor, tak som si povedal, že pôjdem navštíviť kamaráta a po ceste som sa stavil kúpiť ešte popcorn, aby sme mali čo vyžierať popri sledovaní nejakého filmu, ale teba nikde. A to mi pripomína otázku.. Kde si vlastne bol?"

LI: „No, vieš.. Šiel som za Lexie." Odpovedal som mu jednoducho, pokrčil som ramenami a sadol som si vedľa neho na gauč.

H: „Aha.. A vysvetlíš mi, že na čo si akože za ňou šiel?" nadvihol obočie a pozrel na mňa nechápavo. Premýšľal som, či mu poviem pravdu, alebo ako by som to mohol zaobaliť, ale takmer hneď som usúdil, že sa mi veľmi nechce vymýšľať si výhovorky, tak som sa rozhodol pre pravdu.

LI: „No.. Lexie je tehotná, tak som ju bol pozrieť, že ako je na tom, či je v poriadku a tak.. Veď vieš, také tie starosti.." pokrčil som ramenami a hodil si do úst zopár pukancov.

H: „Jasné, ty náš starostlivý Daddy," zasmial sa a hneď pokračoval: „no a čo si zistil? Je v pohode?" spýtal sa ma.

LI: „No, viac menej hej.. len vieš.. Ona nevie, čí ten plod je.." povedal som ju a pozrel naňho s dosť vážnym výrazom na tvári. On sa len ako debil začal smiať.

LI: „Čo sa smeješ ty debil? Šak to kľudne môže byť aj tvoje, aj ty si s ňou predsa spal," zamračil som sa keď sa smial a pozeral na jeho nepochopiteľnú reakciu.

H: „Ale prosím ťa, moje to nemôže byť a bohvie, či to vôbec o tom tehotenstve aj je pravda. Šak teraz ešte brucho nemá a potom si dá pod tričko vankúš a bude 'tehotná' " pokrčil ramenami a zasmial sa.

LI: „Šibe ti? Prečo by si také niečo vymýšľala?" nadvihol som obočie a neveriacky naňho pozrel.

H: „Veď čo ja viem? Možno jej len šiblo z toho, že ju Zayn drží tak na krátko a je tam vkuse zavretá, ja neviem čo sa odohráva v hlave tej baby," odpovedal mi ľahostajne a stále sa chichúňal. Mal som chuť mu jednu plesnúť, aby s tým prestal.

LI: „Ona to má až moc dobre v hlave usporiadané, nejaký Zayn ju nemôže psychicky odrovnať," zastával som si ju.

H: „Nikdy nevieš," bolo jediné čo mi na to odpovedal a znovu sa zasmial.
Bol som z tej jeho totálne flegmatickej reakcie dosť nervózny, vlastne som bol nervózny z tej neistoty, z toho, že sa mi tu nanominoval keď som chcel mať pokoj a premýšľať (nie, že by som ho nemal rád, ale vážne som teraz na to nemal náladu) a ešte aj tá jeho reakcia na to celé. Hodil som si preto do úst ďalšie pukance a snažil sa nejako preorientovať svoju myseľ na ten program, čo bežal v telke, aby som aspoň na chvíľu bol pokojný...