UNTOUCHABLES

8.časť - (14.júl 2013 /ráno/)

14.júl 2013 (ráno)

 

Z POHĽADU LEXIE:

Včera v noci som nespala ani minútu. Celú noc som premýšľala nad tým, ako som hrozne ponížená a uvedomila som si, že sa zo mňa stala v podstate k*rva. Už som pochopila, o čo tým dvom chalanom ide. Mňa aj tú druhú babu si uniesli ako hračky aby si s nami mohli zaj*bať kedy sa im bude chcieť. Cítila som sa strašne. V noci som vkuse plakala a keď už som si aj povedala, že plakať sa mi neoplatí, spomenula som si znova na to, čo sa stalo a slzy si opäť našli cestu von z mojich očí. Nikdy som si nemyslela, že sa so mnou život pohrá až takto. Najprv mi zomrel otec, potom matka začala piť a teraz toto. Vážne neviem, čo je horšie. Keďže včera bola už celkom tma, nebolo vidno celú izbu, v ktorej som bola uväznená. Až teraz ráno som si všimla, že tá izba bola krásna a patrila zrejme nejakému dievčaťu. Steny boli ružovo-fialové a na jednej z nich bolo obrovské zrkadlo. V miestnosti boli asi 2 skrine a 2 nočné stolíky z každej strany postele jeden a celý ten nábytok bol zladený do biela. Aj by sa mi tu páčilo nebyť tých dvoch idiotov, ktorí s nami zaobchádzajú ako s obyčajnými hračkami. Z môjho premýšľania ma prebudilo až cvaknutie zámky na dverách, ktoré sa hneď otvorili a v nich stál človek, ktorého som už nikdy v živote nechcela vidieť. Ak ste tipovali Zayna, mali ste pravdu. Hneď ako som ho v tých dverách uvidela sa vo mne znova prebudil ten pocit podradnosti, menejcennosti a špinavosti. Bolo mi zle zo mňa samej.

 Už-už som sa šla znova rozplakať, no toto by som mu nedopriala. Nechcela som aby videl moju psychickú a labilnú stránku, takže som len zažmurkala očami a všetko bolo opäť v normále.

Z: ,,Dobré ránko, honey. Ako si sa vyspinkala?“ usmial sa na mňa jeho žiarivým úsmevom a ja som myslela, že sa z neho povraciam na mieste. Neodpovedala som mu a svoje pohľady som stále smerovala niekam do blba. Ani ja sama som vlastne nevedela, kam sa pozerám, no bolo mi to v tej chvíli vážne jedno.

Z: ,,Ešte raz sa ťa pýtam, ako si sa vyspala?!“ precedil pomedzi zuby naštvane a mne došlo, že by som mu asi mala odpovedať.

L: ,,Fajn,“ odvrkla som mu naštvane aj ja.

Z: ,,Obleč sa, trochu sa uprav a poď so mnou dole,“ prikázal mi jednoducho a ja som samozrejme na truc zostala sedieť na posteli.

Z: ,,Ešte raz ti vravím, okamžite vstávaj, obleč sa, uprav sa a pôjdeš so mnou dole!“ zvýšil na mňa hlas a ja som sa bála aby ma neudrel, tak som sa teda zodvihla, obliekla si oblečenie zo včera a on sa popri tom všetkom na mňa pozeral. Bolo mi to blbé, ale nemohla som ho dostať preč. Jednoducho povedal, že on preč nejde a že už ma aj tak videl nahú. Potom som sa pozrela na seba do zrkadla a pripadala som si ako keby na mne vybuchla atómová bomba. Zobrala som do ruky hrebeň a nejaký púder, čo bol na stolíku pod zrkadlom a trochu som sa skultúrnila.

Z: ,,No, už vyzeráš slušne,“ povedal a za ruku ma odtiahol dole, kde už sedel ten druhý chalan a to druhé unesené dievča...

 

Z POHĽADU ASHLEY:

Celú noc som nemohla zaspať. Jednak to bolo tým, že mi bola strašná zima, bolo mi zle, tá posteľ bola strašne tvrdá .. ale nič z toho sa nevyrovnalo tomu strašnému pocitu z toho, čo mi spravil ten chalan.

Cítila som sa strašne, keď som si uvedomila, načo tam mňa a tú druhú babu tí chlapi vlastne priviezli. Nikdy, naozaj NIKDY by ma nenapadlo, že tie voskovky sú schopné niečoho takéhoto. Hlavne by som to nečakala od Nialla, .. veď on vyzerá byť taký milý, slušný, pozorný .. ale nie je. Je to obyčajný arogantný chudák! A to čo mi spravil, to mu nikdy neodpustím.