UNTOUCHABLES

19.časť - (16.júl /poobede/)

16. júl (poobede)

*Z POHĽADU LIAMA*

Práve som sedel na gauči a pozeral telku, keď mi zazvonil mobil. *Zayn* prečítal som si meno na displeji a zodvihol som hovor.

L: ,,Ahoj Zayn, potrebuješ niečo?"

Z: ,,Ahoj, .. no .. vlastne hej," povedal a znel celkom nervózne, čo u neho nie je zvykom.

L: ,,O čo ide?"

Z: ,,Liam, .. to sa nedá takto po telefóne, mohli by sme sa stretnúť?"

L: ,,Áno, kedy a kde?" spýtal som sa ho a čakal som, kým mi odpovie.

Z: ,,No, tak za hodinu prídem k tebe, môže byť?"

L: ,,Fajn, to mi vyhovuje," prikývol som aj keď ma nevidel a zložili sme hovor. Keďže som mal hodinku čas, využil som to efektívne a šiel som sa osprchovať plus som ešte trochu poupratoval byt. Nie, že by som bol neporiadny a mal tam bordel, ale tak keď mala prísť návšteva, patrilo sa aspoň trošku upratať, aj keď to bol len Zayn.

Akurát som všetko stihol, keď mi zazvonil.

L: ,,Čau, no poď," usmial som sa a rukou som pokynul smerom do bytu. On okamžite vošiel a sadli sme si na gauč v mojej obývačke.

L: ,,No tak, čo sa deje?" spýtal som sa ho trošku zvedavo a pozrel som naňho.

* Z POHĽADU ZAYNA*

Po tom, čo sme zložili hovor som si hlasno vydýchol.

*Ako mu to len sakra poviem?* pomyslel som si.

N: ,,Tak čo? Ideš ju nechať zomrieť?" vyskočil na mňa uštipačne Niall keď zišiel späť do obývačky.

Z: ,,Myslím, že na toto ešte nikto nezomrel," pregúľal som oči.

N: ,,Zayn!!"

Z: ,,Dobre, upokoj sa! Už som volal Liamovi."

N: ,,A? Čo ti povedal?" opýtal sa a vyzeral neisto.

Z: ,,Zatiaľ som mu to nepovedal, máme sa uňho stretnúť."

N: ,,Zayn, .. choď naňho pomaly."

Z: ,,Nejdeš tam so mnou?" opýtal som sa, lebo som mal vážne strach z toho, ako by mohol Liam zareagovať.

N: ,,No tak to v žiadnom prípade!" potočil hlavou ,,Niekto tu musí ostať pri Lexie," dodal.

Z: ,,Tak fajn," vydýchol som, rozlúčil som sa s Niallom a odišiel som.

******************************

Tak fajn Zaynie, nádych, výdych, nádych, výdych, .. ty to dáš!* pomyslel som si a pozrel som sa Liamovi do očí.

Z: ,,Vieš Liam, stalo sa niečo zlé."

L: ,,Čo také?"

Z: ,,Počkaj, .. nepredbiehaj, .. najskôr ti musím povedať niečo, čo sa stalo ešte pred tým zlým."

L: ,,Zayn! O čom to hovoríš?" nadvihol obočie.

Z: ,,Ja neviem ako by som ti to povedal," nervózne som si prešiel rukou po vlasoch.

L: ,,Nechoď už okolo horúcej kaše a vysyp to!!"

Z: ,,Ok," povzdychol som ,,ale sľúb mi, že to nikomu neprezradíš."

L: ,,Ok," povedal.

Z: ,,Sľubuješ?"

L: ,,Áno sľubujem!" povedal a vyzeral dosť napäto.

Z: ,,No vieš, proste ja a Niall, .."

L: ,,Vy čo?" skočil mi do reči.

Z: ,,Uniesli sme dve baby a ja som jednu dobil tak, že má asi niečo zlomené!" povedal som na jeden dych a Liam vypleštil oči.

L: ,,Tak, teraz ešte raz a pomaly!! Lebo mám pocit, že som asi zle počul!!"

Z: ,,Takže, začnem odznova.." povedal som a začal som mu hovoriť všetko čo sa stalo úplne odznova. Dosť dlho mi trvalo, kým som mu to všetko vysvetlil, ale nakoniec to nejako pochopil, aj keď vôbec nevyzeral nadšene. Vlastne, ani som sa mu nečudoval.

L: ,,No, a ty chceš odo mňa vlastne čo?" spýtal sa ma a už vyzeral trošku pokojnejšie.

Z: ,,Ty vieš také tie medicínske veci a tak.. No a chcel by som od teba láskavosť, že či by si nemohol ísť so mnou za Lexie a nejako jej pomôcť od tých bolestí a zlomeného rebra," pozrel som naňho s dôverou v očiach a dúfal som, že ma neodmietne.

L: ,,Dobre, pôjdem a pomôžem ti.. Ale nech je ti jasné, že to robím kvôli tomu, že mi je ľúto toho chúďatka dievčaťa," odpovedal a mne sa uľavilo keď súhlasil.

Z: ,,Fajn, rob to pre koho len chceš, hlavne mi pomôž," dodal som keď som si vydýchol úľavou.

L: ,,Idem nájsť nejakú lekárničku a obväzy, čo mám doma. Teda mal by som mať," povedal po chvíli premýšľania, postavil sa z gauča a šiel do niektorej z jeho izieb hľadať veci potrebné na uzdravenie Lexie. Ja som zatiaľ ostal sedieť na jeho gauči a premýšľal som už len nad tým, či Liam dokáže pomôcť Lexie, aby jej bolo aspoň trošku lepšie. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol mať výčitky svedomia z toho, čo som urobil, ale teraz sa mi potvrdilo, že nie som až taký bezcitný, na akého som sa celú dobu pri nej hral. Aspoň v niečom som sa uistil, aj keď na úkor inej osoby.

L: ,,No, našiel som pár obväzov a nejaké mastičky, čo mi tu nechala mama pre prípad núdze, ale neviem, či to bude dostačujúce. Mali by sme ešte zájsť do lekárne a dokúpiť niečo," povedal keď sa po chvíli objavil predo mnou a v rukách držal tie obväzy a bielu krabičku s červeným krížom navrchu.

Z: ,,Dobre, mám pri sebe peniaze. Poďme už, aby sme zbytočne nestrácali čas," povedal som mu, postavil som sa z gauča a obaja sme šli rýchlym krokom do môjho auta...

.............................................................

Takže KONEČNE sme sa dostali k písaniu časti! .. Rozhodne to nie je chvály hodné, pretože v poslednej dobe vôbec nemáme čas písať a nepridávame sem žiadne časti a to nám je naozaj moc ľúto :( .. Ale vážne nemáme v poslednej dobe veľa času na písanie :/ .. Ale rozhodne sa nemusíte báť, že tento príbeh ukončíme, to nie! ;) Tento príbeh bude mať ešte veeľa častí a veeľa z tých „veeľa" častí bude 13+ ;) :D ..

Takže budeme moc vďačné za vaše READS/VOTES/KOMENTÁRE :) <3

A vážne sa Vám už pokúsime pridať novú časť čo najskôr :) ..