UNTOUCHABLES

39.časť - (10.september /o pár dní neskôr/ )

 10.september  (o pár dní neskôr) 

*Z POHĽADU LEXIE*

Posledné dni ubiehali relatívne fajn. Dá sa povedať, že to boli zatiaľ asi najlepšie dni, aké som  v tom dome zažila. Zayn sa ku mne veľmi pekne správal, vlastne ani by som nepovedala, že by dokázal byť až taký milý.

Ale stále ma neskutočne žralo svedomie. Zayn síce vedel o tom, že som tehotná, no stále nevedel o tom, že som spala aj s Harrym bez použitia kondómu a rovnako tak aj s Liamom.

Chcela som mu to povedať, prisahám, že som vážne chcela! Ale mala som neskutočný strach. Strach z toho, ako by Zayn na to zareagoval. Obávala som sa toho, že by chytil strašný amok.

A všetci veľmi dobre vieme, že keď ZAYN MALIK chytí amok, tak to nedopadne dobre!

Naposledy si to odniesli moje rebrá a nechcela som riskovať, aby si to tento krát odnieslo moje dieťa! Áno, presne tak .. MOJE DIEŤA. To malé nevinné stvorenie, ktoré sa pomaly ale isto vyvíjalo vo vnútri môjho tela. Už v tom momente, keď som zistila, že som tehotná som si povedala, že to malé nebude trpieť. Ono proste nemôže trpieť!

Ako som tak ležala na posteli vo svojej izbe a premietala si v hlavne rôzne scenáre toho, ako by Zayn mohol reagovať, keď sa dozvie celú pravdu, som započula, ako niekto klope na moje dvere.

L: ,,Áno?“

Z: ,,Lexie,“ nakukla Zaynova hlava spoza dverí ,,môžem vojsť?“ opýtal sa zdvorilo a tak som prikývla.

Keď otvoril dvere dokorán a ja som zbadala celé jeho dokonalé telo, som si všimla, že v rukách drží veľmi veľa tašiek.

Z: ,,Priniesol som ti niečo ukázať,“ povedal a spolu s taškami si sadol vedľa mňa na posteľ.

L: ,,Čo také?“ usmiala som sa.

Z: ,,Aha,“ povedal nadšene a vysypal obsah jednej tašky na posteľ.

L: ,,Oblečenie?“

Z: ,,Áno, presne tak, oblečenie pre naše malé,“ pousmial sa pri pohľade na moje brucho ,,a to nie je všetko,“ pokračoval. „Aha, ešte som kúpil aj toto,“ povedal a vysypal ďalšiu tašku s oblečením.

Chytila som do ruky jedny dupačky snehovo bielej farby, na ktorých bol vpredu vyšitý medvedík.

L: ,,To je zlaté,“ pousmiala som sa.

Z: ,,Áno? Páči sa ti to? A to stále nie je všetko!“ povedal, natiahol sa po ďalšiu tašku a podal mi ju.

L: ,,Čo to je?“

Z: ,,Hračky,“ povedal natešene.

L: ,,Hračky??“

Z: ,,Hej, veď deti majú radi hračky. Či nie?“

L: ,,Jasné,“ zasmiala som sa ,,len neviem, načo bude tomu dieťaťu tak moc hračiek,“ dodala som po tom, ako som vysypala aj tú tašku na posteľ.

Z: ,,Moc?? Toto sa ti zdá moc?“ nadvihol jedno obočie.

L: ,,No tak ja som v svojom detstve nemala ani polovicu z toho, čo si sem práve doniesol,“ povedala som a pri spomienke na moje detstvo mi prešiel mráz po chrbte.

Z: ,,No a to si predstav, že to čo som ti sem práve priniesol ukázať je len zlomok z toho, čo mám už nakúpené a schované u mňa v byte.“

L: ,,Zayn!“ zhíkla som ,,veď to dieťa bude úplne rozmaznané!“ povedala som so smiechom a buchla som ho do ramena.

Z: ,,No a čo, veď to bude NAŠE dieťa! A ja hodlám naše dieťa rozmaznávať, ale samozrejme nie moc, len tak v rámci miery,“ pousmial sa a mne vtedy prišiel strašne zlatý.

*Z POHĽADU ASHLEY*

Odkedy sa Niall dozvedel, že som celý čas vedela o tajomstve Lexie, zostal na mňa urazený. Nebavil sa so mnou skoro vôbec, a tak som sa rozhodla, že už to trvá moc dlho, a musí sa to vyriešiť. Ani mne sa totiž nepáčilo, že sa so mnou skoro nerozprával.

Postavila som sa teda z postele rozhodnutá napraviť to, a šla som do Niallovej izby, keďže som počula, že tam niekto brnká na gitare. A z logických súvislostí mi vyšlo, že to musí byť Niall, keďže nikto iný tu na gitare hrať nevie (teda až na mňa trochu, ale tak ja som to isto nebola :D ). Zaklopala som na dvere a vošla dnu.

A: „Ahoj..“

N: „Ahoj,“ odpovedal mi a stále venoval svoj pohľad gitare a akordom, ktoré sa snažil chytiť.

A: „Niall, ja..“ začala som a poškriabala som sa na hlave, lebo som nevedela, ako sa mám vykoktať.

N: „Čo ty?“ nadvihol obočie a konečne mi venoval pohľad.

A: „Už ma nebaví to, ako sa vždy len pozdravíme a prejdeme okolo seba bezducho, akoby sme sa ani nepoznali, alebo ak aj áno, tak len tak letmo,“ vyletelo zo mňa na jeden nádych a pozerala som mu do očí čakajúc, čo mi odpovie.

N: „No, veď ani mňa.“ Pokrčil ramenami a začal sa znovu venovať hudbe. Štvalo ma, že mi nevenoval pozornosť, keď ja som sa snažila udobriť sa s ním!

A: „Niall, pozri.. viem, že si naštvaný ale.. Vieš, niektoré veci ti nemôžem hovoriť.. ako napríklad toto. Sľúbila som jej, že to neprezradím a ak by som ti to povedala, porušila by som svoj sľub.“

N: „Ale veď keby si mi to povedala takto osamote, ona by sa to nedozvedela a ja by som aspoň vedel, na čo sa kurva mám pripraviť!“ zamračil sa a trošku zvýšil hlas.

A: „Prosím nekrič.. a vieš, že nie je jednoduché porušiť sľub.. či už o tom daná osoba vie, alebo nie. Pre mňa je sľub niečo, čo neporuším nech je to pri komkoľvek.“

N: „Ale ja som si myslel, že si hovoríme všetko!“ povedal naštvane. 

A: „Ja viem, veď si aj hovoríme.. až na toto..“ povzdychla som si a pozrela naňho trochu ospravedlňujúco.

N: „No dosť podstatný detail, nemyslíš?“ zamračil sa a pozrel na mňa.

A: „Veď áno..“ prikývla som a pokračovala: „ale nemohli by sme na to už zabudnúť? Pozri, už to vieš a to, že som ti to nepovedala, nezmeníme tým, že sa spolu nebudeme už do smrti baviť,“ pozrela som naňho.

N: „Asi máš pravdu.. kurva.. nie asi.. ty máš isto pravdu,“ povedal, odložil gitaru a prehrabol si vlasy.

A: „Takže znovu ako predtým?“ pozrela som naňho a v očiach som mala také menšie iskričky šťastia. Určite tam boli, lebo som cítila radosť v mojom vnútri. 

N: „Hej, zase ako predtým,“ pousmial sa, pritiahol si ma k sebe bližšie a pobozkal ma precítene. Ja som mu obmotala ruky okolo krku a tiež sa pomedzi bozky usmiala.

A: „Ni? Aaaaa.. ako to bude s Lexie, keď porodí to dieťa?“ spýtala som sa ho po chvíli zvedavo a potrebovala som to vedieť. Za ten čas, čo nás tu držia, som si tú hlúpu kozu celkom obľúbila a mrzelo by ma, keby sa jej niečo stalo. Jej alebo tomu malému. 

N: „Noooo.. zrejme pôjde k Zaynovi, samozrejme, ak to dieťa bude jeho..“ pokrčil ramenami a pousmial sa.

A: „No a.. ešte jedna otázka.. ako to bude medzi nami?“ nadvihla som obočie a pozrela naňho spýtavo.

N: „Ako medzi nami?“ povedal a pozrel na mňa trochu nechápavo.

A: „No veď do smrti ma tu držať nemôžeš..“ pokrčila som ramenami.

N: „To je fakt.. Tak ja neviem.. mal by som jeden nápad, ale neviem, či by si s tým súhlasila.“

A: „Aký nápad?“ pozrela som naňho zvedavo a čakala som, čo mi odpovie.

N: „No.. ak by si chcela, mohli by sme žiť vonku normálny život, vieš, taký ten ako majú normálne zamilované páriky..“

***************************************

Ďalšiu časť pridáme, keď tu bude aspoň 6 komentov ;)
PS: Chceli by sme sa vám poďakovať za komentáre k minulej časti, teší nás, keď vidíme záujem o naše časti :)