UNTOUCHABLES

21.časť - (30.júl /poobede/)

*O dva týždne neskôr*

30.júl ( poobede)

*Z POHĽADU HARRYHO*

V poslednom čase som si akosi viac začal všímať, čo robia chalani okolo mňa. Možno to bolo tým, že som sa nudil, keďže som nemal dievča a nemal som sa komu venovať. Preto som začal rozoberať životy chalanov. Všimol som si, že Zayn a Niall sa často zdržiavali niekde mimo nášho domu a Liam opakovane odchádzal veľmi uponáhľaný a zamyslený. V jeden večer, keď som z okna sledoval odchádzajúceho Liama, som to už nevydržal, a šiel som o svojich myšlienkach a teoretických záveroch o odchodoch Liama oboznámiť aj Louisa, keďže to bol jediný z chalanov, ktorý trávil aspoň nejaký čas doma. 

*Z POHĽADU LIAMA*

Po mojej prvej návšteve som okamžite pochopil, že tých dvoch chumajov nemôžem nechať úplne bez dozoru, aby sa náhodou nestalo niečo podobné. Preto som sa s nimi dohodol, že tam za nimi budem chodievať pravidelne, ale nikdy im nepoviem deň, kedy presne prídem. Za ten čas, čo som tam trávil s Ashley a Lexie som sa o nich dozvedel možno viac ako hentí dvaja dokopy. Zistil som, že obe dievčatá sú milé, priateľské a rovnako krásne zvnútra ako aj zvonku. Z ich správania som pochopil, že Ashley je tá citlivejšia a krehkejšia a Lexie je skôr povaha rebela, ale je rovnako citlivá ako Ashley, keď sa s ňou človek baví normálne a priateľsky. Každým dňom sa jej stav zlepšoval a bolo na nej vidieť, že sa cíti lepšie a silnejšie ako keď som ju videl prvýkrát. Zakaždým, keď som jej liečil to zranenie, som bol mimoriadne opatrný a starostlivý, aby sa jej nič nestalo. Sám som niekedy neveril a nechápal, prečo mi na nej až tak záleží. Pri týchto myšlienkach som opäť raz spratoval svoje obväzy do lekárničiek a sledoval som ju popri tom. Zdala sa mi krajšia ako obvykle.

*Z POHĽADU LEXIE*

Po tom, ako ma Liam ošetril sa postavil a šiel spratať obväzy a masti späť do lekárničiek.

Musím uznať, že za ten čas, čo za mnou chodí a stará sa o mňa, som si ho veľmi obľúbila.

Liam je veľmi citlivý a milý chalan, totálny opak Zayna.

*Bože, ten má ale zadok!* pomyslela som si, keď sa Liam ohol, aby zdvihol svoju tašku zo zeme.

Li: ,,Tak, Lexie,“ povedal a podišiel ku mne ,,som rád, že sa tvoj stav zlepšuje,“ dopovedal a pohladil ma jemne po vlasoch.

L: ,,Náhliš sa domov?“ opýtala som sa a niekde v kútiku duše som dúfala, že ostane a bude sa so mnou rozprávať. Vlastne, milovala som rozhovory s ním. Aj napriek tomu, aký krátky čas ho poznám, som mu dôverovala.

Li: ,,Nie, nikam sa neponáhľam.“

L: ,,Super, tak si sadni,“ povedala som a poklepkala som rukou na voľno mieste postele, hneď vedľa mňa.

Liam odhrnul perinu a ľahol si vedľa mňa. Ja som ho prikryla a založila som si hlavu o jeho rameno.

Li: ,,Je zaujímavé, ako sme sa za taký krátky čas takto zblížili,“ povedal po tichu.

L: ,,To hej,“ prikývla som.

Li: ,,Mimochodom Lexie, chcel som sa ťa ešte na niečo spýtať.“

L: ,,Na čo?“

Li: ,,Ty .. máš chalana?“

L: ,,Chalana?“ zopakovala som potichu jeho otázku.

Li: ,,Myslím ako, že či si s niekým chodila predtým, ako ťa .. uniesli.“

L: ,,Nie,“ povedala som a usmiala som sa ,,Prečo?“