UNTOUCHABLES

34.časť - (13.august /ráno/)

13.august (ráno)

*Z POHĽADU NIALLA*

Zobudil som sa na to, že mi slnko svietilo presne do očí. Trochu som zavrčal a prevrátil som sa na opačnú stranu, chrbtom k oknu a ešte som zaspal. Hneď ako som zavrel oči ale do izby vbehol Zayn.

Z: „Spíš ešte?“ spýtal sa ma a keď som rozlepil oči, pokrútil som hlavou že už nie. Len sa na mne zasmial a pokračoval v tom svojom monológu.

Z: „Idem teda, nech prídem na Waliyhinu oslavu načas,“ oznámil mi jeho odchod.

N: „Dobre, pogratuluj jej aj za mňa,“ vykoktal som zo seba konečne aspoň jednu vetu.

Zayn ešte prikývol a pobral sa aj s menšou športovou taškou, v ktorej mal zrejme jeho veci, dole do auta. Aby som vám objasnil tento Zaynov odchod. Jeho sestra Waliyha mala niekedy teraz, alebo má dnes (toto presne ja neovládam) narodeniny, pozvala Zayna na tú jej narodeninovú oslavu, tak jej sľúbil, že tam na 100% príde. Čiže ja som tu s babami dva dni sám, aby nemusel ísť hneď od svojej rodiny preč. Ale už späť do prítomnosti.

Vstal som teda z postele, šiel som na rannú potrebu a šiel som zobudiť Ashley aj Lexie, že už Zayn odišiel, takže tu budú len so mnou. Lexie ma mala hlboko v paži, tak som jej len nechal pootvorené dvere a šiel som za Ashley. Zaklopal som na dvere a vošiel.

N: „Dobré ránko,“ usmial som sa na ňu keď som si všimol, že už je hore.

A: „Dobré,“ opätovala mi úsmev a pretrela si oči.

N: „Tak čo, ako sa ti spalo?“

A: „Dalo sa,“ pokrčila ramenami.

N: „Zayn odišiel na dva dni preč, takže sme tu ostali len my traja.“

A: „To je super..“ odpovedala, asi sa jej nechcelo zrovna moc komunikovať.

A: „Niall? Mohla by som ťa o niečo poprosiť?“ povedala po chvíli ticha.

N: „Jasné, čo potrebuješ?“

A: „Ja, no.. mohol by si prosím ťa ísť kúpiť tehotenský test?“

N: „Č-čo?! Ashley ty..si..v tom?“ pozrel som na ňu a otvoril som ústa dokorán.

Len som dúfal, že jej odpoveď bude záporná, lebo akože.. áno, mal som ju rád (asi aj viac ako len rád) ale dieťa a teraz? To by asi nebolo najlepšie načasované.

A: „Nie, preboha upokoj sa,“ prevrátila očami a zasmiala sa. Odľahlo mi, keď to povedala.

N: „Tak potom na čo akože potrebuješ tehotenský test?“ pozrel som na ňu nechápavo a čakal som, že mi to vysvetlí.

A: „Poviem ti to len ak mi sľúbiš, že to nikomu nepovieš a najmä nie Zaynovi..“

N: „Dobre, dobre, len už hovor,“ trošku som na ňu naliehal.

A: „No, vieš.. ja nemám žiadne také problémy, ale Lexie.. už dlho to nedostala a ráno jej býva dosť často zle.. plus máva aj všelijaké divné chute..“

N: „Takže tehotná je ona?“ nadvihol som obočie a pozrel som na ňu prekvapene.

A: „To ešte nevieme, preto ťa prosím, aby si šiel kúpiť ten test..“

N: „No dobre teda,“ povzdychol som si a prehrabol si vlasy.

N: „Aj tak mám chuť na nejaké dobré raňajky, tak sa po ceste zastavím niečo kúpiť,“ dodal som ešte a šiel som sa hneď obliecť a do mesta.