40.časť - (10.september /obed/)

816 45 7
                                    

10.september (obed)

*Z POHĽADU LEXIE*

Z: ,,Som celkom hladný, ty nie?“ opýtal sa Zayn.

L: ,,Noo ani nie,“ mykla som plecom.

Z: ,,Lexie! Si tehotná, takže musíš teraz jesť viac, aby sa naše dieťatko dobre vyvinulo,“ napomenul ma  a pozrel sa na mňa prísnym pohľadom.

L: ,,Tak fajn,“ odfúkla som si ,,len to tu najprv troška upracme,“ povedala som.

Zayn prikývol a tak sme dali naspäť do tašiek všetky tie veci, ktoré mi priniesol ukázať.

Potom sme sa spoločne premiestnili do kuchyne. Zayn priniesol čínu z nejakej reštaurácie. Tak ju dal zohriať a naložil nám.

Z: ,,Dobrú chuť,“ povedal, s úsmevom mi položil tanier na stôl a sadol si oproti mne.

L: ,,Zayn!! Veď to je porcia jak pre koňa!“ zhíkla som.

Z: ,,Ty musíš jesť teraz za dvoch, tak pekne papaj,“ žmurkol na mňa a začal sa venovať svojmu obedu.

L: ,,No toto je minimálne pre štyroch ľudí a nie pre dvoch,“ oponovala som.

Z: ,,Jedz!“ povedal trocha prísnejším hlasom, no stále mu neschádzal úsmev z tváre.

Ja som teda len prikývla a pustila som sa do svojho obeda.

L: ,,Zaynie?“ nadviazala som konverzáciu, keď sa mi zdalo, že bolo už moc dlho ticho.

Z: ,,Áno, miláčik?“ povedal bez toho, aby odtrhol oči od svojho taniera.

L: ,,Ehm, čo by si robil, keby to dieťa nebolo tvoje?“ opýtala som sa a vtedy sa jeho oči premiestnili na mňa.

Z: ,,Čo prosím?“

L: ,,No, že čo by si robil, keby to ..“

Z: ,,Nie, nie, nie .. ja som ťa počul len,“ poškriabal sa po hlave.

L: ,,Tak čo by si robil?“ skočila som mu do rečí.

Z: ,,Bol by som schopný zabiť toho chlapa, ktorý by bol otcom môjho dieťaťa.“

L: ,,Noo, ale to by tým pádom nebolo tvoje dieťa,“ povedala som trocha neisto, lebo som si všimla, že v jeho očiach sa začali preberať iskričky hnevu.

Z: ,,Do riti a prečo sa ma pýtaš vlastne takéto blbé otázky?!“ povedal podráždene ,,máš snáď na to nejaký dôvod?“

L: ,,Ni-nie,“ potočila som hlavou a radšej som sa ďalej venovala svojmu obedu.

 *Z POHĽADU ASHLEY*

N: „No.. ak by si chcela, mohli by sme žiť vonku normálny život, vieš, taký ten ako majú normálne zamilované páriky..“

Keď Niall povedal túto vetu, rozjasnili sa mi oči a kútiky úst sa mi od seba vzdialili do širokého úsmevu.

A: „Áno, samozrejme, že by som chcela,“ prikývla som mu nadšene a neprestávala som sa usmievať.

N: „Vážne?“ pozrel na mňa prekvapene a usmial sa aj on.

A: „Áno, je to podľa mňa úplne skvelý nápad,“ prikývla som mu.

N: „Tak potom teda dobre, budeme to môcť zrealizovať,“ skonštatoval s úsmevom na tvári.

A: „Aaaaa Niall?“ pokračovala som v tejto téme.

UNTOUCHABLESTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang