44.časť - (10.september /neskoro večer pokračovanie/)

157 7 4
                                    


10.september( neskoro večer pokračovanie)


*POHĽAD NIALLA*

Akurát som sedel v izbe na svojej posteli, keď mi Ashley doniesla dopis, ktorý napísala pre svoju rodinu.

N: „Hneď zajtra ho odnesiem," povedal som a usmial som sa na ňu.
A: „Ďakujem," dala mi pusu na líce a šťastne odišla z izby.

Áno, bolo mi to na jednej strane hlúpe, lebo to, čo napísala do toho listu bolo určite súkromné, ale na druhej strane som nechcel riskovať. Áno, tvrdila, že ma ľúbi, ale stále som nemal istotu, že ma neklame. Čo ak napísala do toho listu nejaké veci o tom, kde naozaj je a že sme ju uniesli a držíme ju tu nasilu?

Strach a nedôvera ma nakoniec donútili k tomu, aby som ten list otvoril.
Otvoril som obálku a snažil som sa pri tom o to, aby som ju čo najmenej poškodil.
List zložený napoly som otvoril a začal som čítať. Veľmi ma prekvapilo, že nenapísala svojej rodine, ale nejakej svojej kamarátke.

Po prečítaní toho listu som mal veľmi zmiešané pocity. Nevedel som, či to boli všetko len klamstvá, aby svoju kamarátku upokojila alebo to, čo tam napísala myslela vážne.

N: „No skrátka je to niekto, koho som si vždy predstavovala ako svojho dokonalého chlapca," prečítal som si opäť z jej listu vetu, ktorá ma nejakým divným spôsobom zasiahla priamo do srdca a spôsobovala mi neskutočnú radosť a na tvári sa mi opätovne vyčaroval obrovský úsmev.

Viem, že rozmýšľanie nad tým, či to je pravda alebo len obyčajné klamstvo by ma zožieralo, a tak som sa rozhodol, že sa na to Ashley spýtam.

*POHĽAD ASHLEY*

Po tom ako som zaniesla už hotový napísaný list Niallovi, som sa vrátila do svojej izby. Mala som trochu flegmatickú a nostalgickú náladu, tak som sa len rozvalila na posteľ a premýšľala o celom tom obsahu listu. Z myšlienok ma vyrušilo jemné zaklopanie na dvere.

A: „Ďalej," povedala som trošku hlasnejšie aby ma ten dotyčný počul, aj keď tie dvere neboli protihluková stena a určite nebol problém so zvukom.
N: „Ahoooj, môžem?" vykukla spoza dverí Niallova šťastná hlava. Ukázala som mu teda rukou, že má vojsť.
N: „Ashley?" povedal keď si sadol na posteľ ku mne a prehrabol si vlasy. Všimla som si na ňom, že je jemne nervózny.
A: „Áno?" nadvihla som jedno obočie a pousmiala som sa. Musím ale uznať, že som sa trošku bála, keď vyzeral taký nervózny.
N: „Vieš, keď si mi dala ten list.. Ja.. Otvoril som ho a prečítal.. Ale nie preto, že by som bol zvedavý alebo tak," povedal na svoju obranu skôr ako som stihla nejako zareagovať a hneď aj pokračoval:
N: „Vieš, musel som sa uistiť, že tam nepíšeš niečo o únose alebo tak, nechcem mať problémy," dopovedal celý svoj monológ.
A: „Mne bolo od začiatku jasné, že si to prečítaš Niall. Veď keď tak nad tým logicky uvažuješ, každý by to asi urobil aby sa uistil, že mu nič nehrozí.."
N: „A môžem ešte otázku?" spýtal sa ma s malým úsmevom na tvári a ja som prikývla.
N: „Je pravda to, čo si písala v tom liste?"
A: „Čo konkrétne máš teraz namysli?"
N: „No to, že sa tu máš ako v rozprávke a tak.."
A: „Až na to, že nebývam v byte, ako som to tam opisovala, tak áno. Vieš, nezáleží na akom mieste si, pokiaľ si tam s osobou, ktorú máš rád, alebo ľúbiš. Ak s ňou si, tak ti každé miesto bude pripadať krásne a 'ako v rozprávke'.."
Niall sa usmial, pritiahol si ma bližšie k sebe a spojil naše pery. Ale spojil ich tak inak. Bolo v tom oveľa viac citov a .. vášne? Hej, asi aj vášne.
N: „Ľúbim ťa, Ashley," pošepkal pomedzi bozky, keď sme od seba na moment odtiahli naše pery, aby sme sa nadýchli.
A: „Vieš čo? Ešte pred nedávnom by som si myslela, že toto v živote nepoviem a vážne som nečakala, že by sa to mohlo stať, ale aj ja som sa do teba zaľúbila.."
N: „Takže ja som tvoj 'princ na bielom koni' ?" urobil si zo mňa srandu, keďže tak som ho nazvala v tom dopise.
A: „No, zrejme áno," musela som sa zasmiať a štuchla som doňho, až sa mi nesmeje.
N: „Dobre, v tom prípade 'Váš princ na bielom koni' odchádza zaniesť Váš dopis, aj keď nie na bielom koni, ale čiernom Range Roveri. Ale asi ste aj s týmto spokojná a stotožnená," vyplazil mi jazyk a so smiechom po chvíľke opustil moju izbu aj s listom v ruke.

UNTOUCHABLESWhere stories live. Discover now