UNTOUCHABLES

30.časť - (8.august /večer/)

8.august (večer)

*Z POHĽADU ZAYNA*

Nakoniec sme sa v tých obchodoch zdržali viac ako sme plánovali, takže sme sa do domu vrátili až večer.

LI: „Konečne ste tu!“ skríkol Liam nadšene, keď nás zbadal vo dverách.

Z: ,,No, to vieš, Niallovi strašne dlho trvalo, kým niečo vybral,“ povedal som a zasmial som sa, keď som si spomenul ako Niall vyberal darček pre Ashley.

N: ,,Kde je Ashley?“ opýtal sa Niall nadšene.

LI: ,,Hore niekde,“ mykol Liam plecom a Niall okamžite išiel hore.

Z: ,,Dík, že si tu s nimi ostal,“ povedal som a sadol som si vedľa neho na gauč.

LI: ,,V pohode, obe baby som si obľúbil, takže rád s nimi trávim čas,“ pousmial sa.

Z: ,,Uhm, hlavne s Lexie, že?“ vyletelo zo mňa uštipačným tónom.

LI: ,,Čo prosím?“ nadvihol Liam obočie.

Z: ,,Ale nič,“ odpovedal som.

LI: ,,Okej, tak ja už asi radšej pôjdem,“ povedal a postavil sa.

Z: ,,Ok, čau.“

Liam potom odišiel z domu a ja som šiel zamknúť dvere. Vrátil som sa späť do kuchyne, sadol som si na stoličku pri barovom pulte a premietal som si v hlave ešte raz celé to poobedie s Niallom v obchodoch. Prešli sme asi milión obchodov kým sa mu konečne niečo zdalo „vhodné pre jeho Ashley“ (to bolo citovanie jeho slov).

*N: „No okay, tu som už skončil. Už zase nič,“ zatváril sa Niall kyslo keď ani v ďalšom z miliónov obchodov nič nenašiel.

Z: „Počkaj, ja zoberiem toto Lexie,“ povedal som po chvíli premýšľania a rozhodovania sa, či to vziať alebo nie.

N: „Na čo jej chceš niečo kupovať? Veď nemá žiadny sviatok,“ pozrel na mňa Niall nechápavo. Ja som nad tým jeho výrazom len mávol rukou a nedal sa odradiť. Ten náramok na mňa doslova kričal „ZOBER MA!“ a ja som dal na svoje pocity a kúpil som ho.

Z: „Tak, teraz už môžeme ísť,“ povedal som Niallovi keď som zaplatil a pobrali sme sa teda do ďalšieho z mnoha obchodov.*

Pousmial som sa nad tou spomienkou a z tašky som vytiahol ozdobnú krabičku s mojim darčekom pre Lexie.

*Určite sa poteší,* pomyslel som si a pobral som sa za ňou hore do jej izby.

*Z POHĽADU ASHLEY*

Po tom ako Louis odišiel z izby som si ľahla na posteľ a prehrávala som si v hlave čo všetko sa za posledných pár hodín odohralo. Došla som k záveru, že aj tak sme ešte dopadli celkom dobre. Mohli nás zmlátiť tak ako to urobil Zayn s Lexie, ale takto sme „len“ spali s Harrym a Louisom.. A Lexie ešte aj s Liamom.

 Radšej som zahnala myšlienku na tú trojku, ktorá bola v izbe pár metrov odo mňa, a začala som premýšľať nad niečím príjemnejším. Myslela som na domov, mamu, otca, kamarátky a všetky tie príjemné veci, na ktoré väčšinou človek myslí, keď mu nie je zrovna najpríjemnejšie. Asi som premýšľala dosť dlho, pretože keď som sa znovu pozrela na okno, už bola tma a jediné svetlo, ktoré som v izbe mala, bolo svetlo mesiaca. Vyzeralo to celkom zvláštne. Ale tak príjemne zvláštne. Z mojich myšlienok ma vyrušilo zaklopanie na dvere, z ktorých sa o sekundu na to vynorila niečia ruka, ktorá zasvietila a hneď na to vošiel, mne už dobre známy, Niall.