WHY ME?

-18-

SOPH:

Od nášho zmiznutia už ubehol minimálne týždeň. Netušili sme čo s nami Boss plánuje, ale po jeho zmienke o zvyšnom 'odpade' z jeho práce mi naskakovala husia koža.

***

Pred celu sa nám postavil Boss.
"Zistil som si o vás niekoľko zaujímavých informácií." Rozkázal mužom otvoriť dvere. "Najviac ma však zaujali schopnosti jednej konkrétnej osoby.
Viete nedávno som musel prepustiť môjho veľmi schopného programátora a prišiel som sem, aby som jednému z vás ponúkol veľmi výnimočnú ponuku."

Pomaly sa presunul k Mii. Tvár mala bielu ako krieda.
"Pracuj pre mňa. Podľa mojich zdrojov si nesmierne talentovaná a týmto spôsobom ti viem zaistiť, že sa ti v blízkej budúcnosti nič nestane. Pravdaže ak s tebou budem spokojný." Čakal na jej reakciu.

Neviem či to bol dobrý nápad sa teraz rozdeľovať. Na chvíľu sa pozrela na mňa a ja som jej naznačila nech to neprijíma. Čo ak je to len nejaký trik a už ju nikdy neuvidíme. Zaregistrovala moje varovanie.

"Prijímam," odpovedala Bossovi.

"Tak to som nesmierne rád. Prosím nasleduj ma."

Ako opúšťali celu Mia sa mi snažila ospravedlniť. Vedela som, že spravila tú rozumnú vec a som rada, že aspoň ona dostala šancu zachrániť sa. Ale Bossovi som neverila. V Miinom záujme verím, že jej neklamal. Pohľad mi zablúdil smerom k Nelle. Ležala na svojej posteli a videla som, ako zvierala ruky v päsť. Prišla som k nej.

"Môžem si prisadnúť?"

"Ako chceš."
Oprela sa o roh postele.

"Nell chces sa porozprávať?"

"Nevidím v tom dôvod," arogantne mi odpovedala. "Aj tak už nič nemá zmysel.
Posledný človek čo ma nesklamal práve odišiel. Takže nevidím zmysel v pokračovaní. Už nech si prídu aj pre mňa."

Podišla som bližšie k nej.
"Nie, to nikdy nedopustím."

Obrátila sa ku mne a spýtala sa. "Prečo?"
V tom momente si ku nám prisadla Em a položila si ruku okolo Nellynho ramena.

"O čom sa vy dve bavíte?" Pohľadom ma akoby zabíjala.

"O veciach, ktoré nechcem, aby si vykecala tvojmu bračekovi!" To ako sedela pri Nelle a akým tónom sa do mňa pustila som jej musela nejako oplatiť.

"Už som sa za to raz ospravedlnila!"

"To áno, ale uvedomuješ si, že to na veci aj tak nič nemení. Aspoň nie pre mňa."

"No tak dievčatá nehádajte sa." Odvrkol jeden z chlapcov.
Hodila som na ňu pohŕdavý pohľad a odišla som.

***

Ešte v ten deň nás zavolali na večeru s Bossom. Cestou ako nás viedli cez chodbu, podišiel ku mne Jack. Nepovedal ani slovo, len kráčal vedľa mňa.
Hneď ako sme si posadali za stôl, sa spýtal Bossa.
"Prečo nám to robíte?"

"Úprimne povedané..." Jeho výraz sa v momente zmenil. "Nikdy som nikomu nechcel ublížiť, ale neostala mi iná možnosť. Mám syna, viete. No a keď bol malý, tak hral futbal, behal proste užíval si život. Lenže asi pred rokom mu diagnostifikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu. Nečakám, že to budete poznať. Ale počuli ste už o Stephenovi Hawkingovi? Tak on ju mal tiež. Odmietam, aby skončil ako on. Preto už viac ako rok hľadám liek."

"Bojím sa odpovede, ale čo to má spoločné s nami?"

"Potrebujem predsa na niekom vyskúšať či liek bude fungovať, no nie? Tí dnešní doktori nie sú schopní tomu obetovať všetko. Ja áno a skôr či neskôr ten liek nájdem." Pousmial sa. "No dobre na dnes by to už stačilo."

NELL:

Okej toto bolo zaujímavé. Tento psychopat možno ani nebude úplný psychopat. Možno je to len zúfalý rodič čo spraví pre syna všetko. Na jednu stranu je to obdivuhodné, ale na druhej strane sme tu my.

"Jack prestaň," ozvalo sa.
Pozrela som čo sa deje. Jack držal Sophinu ruku a snažil sa jej niečo vysvetliť.

"Ty si v poriadku?" Obrátila sa k nemu.

"Po tom všetkom si myslíš, že ti tak ľahko odpustím? To si na veľkom omyle."
Vyzerá to tak, že Soph to tu už prestáva zvládať. Nečudujem sa jej.

"Celá vaša rodina je zvrátená ty, tvoja sestra. Som nesmierne rada, že som nespoznala vašich rodičov, lebo to aký ste vy mi úplne stačilo."

V tej chvíli jej Emily dala poriadnu facku.
"Ešte raz otvoríš ústa na moju mamu tak si skončila." Jack ju zo zadu chytil a nedovolil jej pokračovať v útoku na Soph.

Dvere našej cely sa otvorili. Dnu vošli traja vysokí muži.
"Mame odviesť jedného z vás! Nejakí dobrovoľníci?"

Druhý ho buchol po ramene.
"Nerob im. Veď budú mať traumu."
Načo sa obaja zasmiali.

"Stačilo už!" Ozval sa tretí a ukázal smerom ku mne.
"Vezmeme túto!"