WHY ME?

-7-

SOPH:

Po škole Mia navrhla "Čo keby sme zbehli na kávu?" Keď videla moju skleslú náladu.

"Pozývam," navrhla Nell a usmiala sa na mňa.

Po káve sme sa rozlúčili s Miou a Nell trvala na tom, že ma odprevadí domov. Snažila som sa ju od toho odhovoriť. Ale nakoniec som bola veľmi rada, že so mnou išla.

NELA:

Streda bola celkom zaujímavá. Do triedy vošla naša triedna a s ňou nejaká nová baba.

"Dobré ráno žiaci," pozdravila nás. "Toto je vaša nová spolužiačka Emily," predstavila ju.

Neprišla mi veľmi sympatická. Vyzerala nesmierne sebavedomo aj napriek tomu, že práve vošla medzi úplne nových ľudí. Vyžarovala takú tú 'rich bitch' auru.
Mala na sebe čierne roztrhané rifle a bordovú mikinu. Vlasy mala tmavohnedé a oči prenikavo zelené.
Sadla si do strednej voľnej lavice. Na hlavu si dala kapucňu, sluchátka do uší a ľahla si na lavicu. Učiteľka sa nad tým ani nepozastavila, otočila sa a v sekunde bola preč.

Vyzeralo to tak, že sa s Emily nebudeme musieť baviť, ale opak bol pravdou.
Na slovenčine nám učiteľ zadal projekt, ktorý sme mali robiť vo dvojiciach. Ja som bola s Miou a keďže Jack nebol v škole už nejaký ten čas, tak sa rozhodol, že bude vynikajúci nápad dať Emily do dvojice so Soph.

Keď si prisadla, Soph sa jej  hneď predstavila. "Čau ja som Soph" a usmiala sa.

Emily jej úsmev opätovala a odpovedala "Čau ja som Emily, ale kamoši ma volajú Em."

Zvyšok školy ubehol celkom rýchlo a všimla som si, že Soph a Em si začali veľmi dobre rozumieť. Dokonca nás s Miou po škole ani len nepočkala, aby sa rozlúčila.

***

Na druhý deň. Keď sme s Miou vošli do triedy už tam bola aj Soph a Emily, ktorá sedela vedľa nej. Rehotali sa na niečom a moja nálada sa razom klesla pod bod mrazu. 

"Nell čo je s tebou? Tváriš sa ako keby ti niekto ukradol cukrík." Zažartovala Mia.

"Všetko je v pohode, ale nechápem prečo tá nová, zrazu sedí so Soph," podráždene odpoviem, "není mi sympatická."

"Mne sa zdá v pohode" povedala Mia.

"Veď ani nevieme prečo sa sem prisťahovala. Počkaj, ja to zistím." A vybrala som sa smerom k nim.

"Nie čakaj" Mia sa ma snažila zastaviť ale neúspešne.

Už som sedela v lavici a otočená smerom k Em. "Čau," pozdravili ma Em a Soph.

"Čaute," odzdravila som ich.

"Počuj Em mám na teba takú otázočku. Prečo si s..." nestihla som dopovedať. Mia už sedela vedľa mňa, objala ma okolo krku a zapchala mi ústa. Hodila som na ňu nenávistný pohľad. V tej chvíli zazvonilo a na moju otázku už nebol čas.

***

Dokonca mi už ani na správy neodpisovala. Toto už stačilo. Ak sa so mnou Soph už viac nechce baviť. Nemusí. Ja viem zniem ako žiarivá expriateľka, ale na moju obranu bolí to, keď vidím môj crush baviť sa viac s inou babou, ktorú stretla len predvčerom. Ako s jej najlepšou kamarátkou.

***

Tento týždeň ubehol veľmi pomaly a nevedela som čo mám teraz robiť. Začali sa moje depresie. A aj mierne sebapoškodzovanie. Vôľa žiť sa pomaly vytrácala. Snažila som sa to nedať najavo, ale Mia si všimla, že niečo nie je so mnou v poriadku.
"Nell čo je s tebou. Nevyzeraš dobre. Spala si ty vôbec?" Popravde stále keď som zavrela oči začala som rozmýšľať nad Soph, nad vecami, ktoré som spravila a mohla spraviť inak a nad tým ako sama sa cítim.

Jediný človek, ktorý mi ostal bola Mia. Keby niet jej, neviem ako by som dopadla.
"Ja nevedela som zaspať" odpovedala som jej.
Celú cestu som mala ruky vo vreckách aby si nevšimla moje rozbité hánky.
Pre mňa bolo oveľa lepšie cítiť fyzickú bolesť z rozbitých hánkov, namiesto tej psychickej. Čo bol dôvod prečo som si ich rozbila.

***

Je pondelok a mne sa vôbec nechce ísť do školy. Hlavne preto lebo sa tam zase stretneme so Soph a Emily.