WHY ME?

-2-

NELLA:

Škola ubehla celkom rýchlo. Väčšinu času som prespala a keď prišlo na rad vysvedčenie... No povedzme, že to mohlo dopadnúť aj lepšie, ale nestažujem sa.
Soph navrhla, aby sme si išli po škole sadnúť na kávu. Nikto neprotestoval.
Jack mal pred školou zaparkované auto, tak sa ponúkol, že nás všetkých zvezie. Bol to pekný, tmavomodrý mustang. On mal dar, že každú konverzáciu vedel otočiť na tému jeho dokonalého auta. Čo sa momentálne dialo znova.

"V nedeľu pôjdem do servisu. Chcel by som zmeniť disky, lebo chrómové nie sú to pravé. Možno čierne by sa viac hodili, ale.." pokračoval v rozprávaní.

S Soph sme si vymenili otrávené pohľady. "Počuj Soph. Aký bol dnes tréning?" Spýtala som sa jej. Soph sa vo svojom voľnom čase (pravdaže keď sa naučila) venovala futbalu. A Jacka veľmi iritovalo, keď sme sa začali rozprávať práve o futbale. Sophin ex tam chodí. Ona je s ním už za dobre, ale kvôli nemu sa Jack stále vyhýba téme futbal. Trochu som si ho chcela začať doberať.

"Celkom v pohode. Tréner nám dal behať kolečka." Skúmavo na mňa pozrela. Pochopila o čo mi išlo. "Ale nakoniec sme mali zápas s chlapcami. Strelila som iba dva góly. Lebo oni majú fakt dobrého brankára." Narážala tým na bývalého. Jack akurát zaparkoval. Otočil sa ku nám s vážnym výrazom v tvári. Vedel, že si iba robíme srandu, ale aj tak ho to podráždilo.

"Okej moja chyba dosť o autách a aj o futbale okej?" Začal.

"Ty si nechceš vypočuť aký, som mala úžasný deň?"

"Teba by som mohol počúvať aj celý deň," odpovedal jej a usmial sa svojim lyšiackym úsmevom. Soph sa k nemu naklonila a pobozkala ho. "Len nech to nie je o futbale." V momente ho od seba odstrčila a prekrížila si ruky na hrudi.

"No taaak ľudia, to si nechajte na doma." Povedala Mia a buchla do mňa nech už vystupujem z auta.

Keď sme vystúpili, Soph ma chytila za ruku. Zimomriavky mi prebehli celým mojím telom. "Tak ja teda ostanem s Nellou. S ňou sa môžem rozprávať o všetkom." Bolo nám jasné, že si iba robí srandu, tak som nemala potrebu jej odpovedať. Iba som sa výťazoslávne pozrela na Jacka, ktorý ma prebodával pohľadom.

"Si urazená?" Spýtal sa jej. Zatiaľ čo ju odo mňa odtrhol a pritúli si ju k sebe.

"Možno."

"Keď ti kúpim kakao. Odrazíš sa?" Soph nepila kávu, ževraj je na ňu príliš horká. Tak stále keď sme si išli sadnúť ona si objednala kakao. Za čo si od nás vyslúžila mierne dobreanie. Ale ona si z toho nič nerobila. Bola jedna kopa dobrej energie, ktorá vedela zozžiariť každú miestnosť.

"To si píš, že hej." Odpovedala Jackovi.

On si ju pritiahol k sebe a pobozkal ju na čelo. "Vedel som to."

V našom meste bola iba jedna kaviareň, ale kávu tam mali dokonalú. Priznávam možno je ešte skoro, ale vyvinula sa mi celkom velká závislosť na nej. Všetku vinu pripisujem našemu školskému systému. Neviem, ktorý z tých inteligentnov vymyslel, že škola musí začínať už o 7:40. Vôbec nebral ohľad na ľudí s nočným žiotnym štýlom, ako som napríklad ja. Aby som mala kvalitný deň potrebujem spánok minimálne do deviatej. Čo za daných okolností nehrozí.

***

Po káve sme sa rozlúčili a odišla som domov. Aspoň si trochu pred párty pospím. V izbe som si ľahla na posteľ a pozerala do mobilu........

V tom mi na dvere zaklopala Soph bolo to zvláštne, veď pred chvíľou mi povedala, že sa stretneme až večer. Asi si u mňa iba niečo zabudla.
"Ďalej," pozvala som ju. "Čo ty tu?"

"Len som ťa chcela vidieť, " povedala tichým hlasom.

"Nechápem o čo ti ide Soph?"
Pomaly prišla k mojej posteli. Položila mi jednu ruku na stehno. Dýchanie sa mi zrýchlilo. Ostala som tam ako skamenená. Pozerala som sa priamo do jej nádherných tmavomodrých očí. "A čo Jac..." Zastavila ma, položila svoj ukazovák na moje pery. Užívala som si každý jeden okamih. Ukazovák z mojich pier presunula na moju sánku. Zavrela som oči a čakala čo príde ďalej. Nakláňala sa ku mne bližšie a ...